Golonkovi nadával do fašistov, pri tréningoch sa radil so šachistami. Toto je príbeh otca ruského hokeja

Ľadový hokej sa nám s Ruskom dnes už spája takmer automaticky ako niečo hlboko zaryté v ich kultúre. Rusko je stále liaheň veľkých hokejových talentov. Jeho hokejisti sú predovšetkým schopní v kombináciách a individuálnych zručnostiach s pukom na hokejke. Dnes si už iba málokto ale pamätá muža, ktorý túto kultúru ruskému hokeju vštiepil a prakticky od základov vybudoval jeden z najúspešnejších hokejových programov, ktorý funguje dodnes.

Meno Anatolij Tarasov už dnes u širokej hokejovej verejnosti príliš nerezonuje. Jeho prínos hokeju však vo svete vidíme dodnes. Poďme však pekne po poriadku. Tesne po 2. svetovej vojne, keď sa schyľovalo k studenej vojne, prišiel Sovietsky zväz s plánom, ako doma aj vo svete ľuďom propagandisticky dokázať, že práve ich režim je ten správny, lepší ako tie zo západu. Docieliť toho chceli cez športové podujatia, na ktorých chceli porážať predovšetkým športovcov USA ale aj iných západných štátov. Ministerstvo športu ZSSR vtedy požiadalo iba 27-ročného Anatolija Tarasova aby od základov vybudoval program na vývoj špičkových hokejistov, ktorí budú pravidelne porážať západ.

Najlepší vývojový program na svete

Hokej však v tej dobe v ZSSR populárny nebol. Zimným športom číslo jeden bol bandyhokej – šport podobný pozemnému hokeju hraný na ľadovej ploche. V armádnom klube CSKA vytvoril Tarasov dnes už notoricky známe hokejové oddelenie. Zaujímavosťou je, že pri zakladaní Tarasov žiadal o pomoc Kanadu. Tá ale pochopiteľne odmietla čo viedlo k vytvoreniu úplne nového, v tej dobe atypického systému, ktorý vyniesol ZSSR na hokejový vrchol.

Pre porovnanie – zámorský štýl hokeja v tej dobe spočíval v tom, že jeden hráč s pukom na hokejke riadil hru a ostatní boli od neho závislí. Tarasov tento štýl prakticky úplne obrátil. Vyznával filozofiu s dôrazom na pohyb hráčov bez puku a na neustále prihrávky. Držiteľ puku mal byť podľa neho sluhom svojich spoluhráčov. Aj tieto prvky si Tarasov bral z bandyhokeja. Jeho vášňou bolo okrem hokeja aj umenie, šach, či veda. Do svojho tréningového procesu zvykol zakomponovať prvky z ruských ľudových tancov, či baletu.

Dôraz kládol aj na mentálnu pripravenosť svojich zverencov. Vyžadoval od nich neustále rozmýšľanie a aby sa snažili byť pred svojimi súpermi vždy o krok napred podobne ako šachisti. Na tréningové kempy chodievali jeho hokejové tímy často s tými šachovými a mnohokrát bral rady obzvlášť od veľmajstra Anatolija Karpova.

„Tréner vždy potrebuje schopnosť vymýšľať nové cviky, držať jeden tréning za druhým vo vysokom emocionálnom rozpoložení. Nikto neodpustí trénerovi, aj keď je skúsený a slávny, ak svoje hodiny vedie zdĺhavo, bez novoty, nezaujímavým spôsobom.“

Anatolij Tarasov

Tvrdý tréner, no výborný mentor

Notoricky známe boli aj Tarasovove letné tréningy. Športovci absolvovali tri tréningy denne zložené z veľmi náročných cvičení, ktoré ich nevylepšovali iba z kondičnej alebo silovej stránky, ale aj v balansovaní, koordinácii rúk a podobných schopnostiach, ktoré dnes už neodmysliteľne patria k hokeju.

A RETURN TO TARASOV
Letná príprava Anatolija Tarasova (napravo) urobila z hráčov špičkových atlétov, thecaviardiplomat.com

Jeho tímy viedol pevnou rukou. Sebectvo a ego boli uňho neakceptovateľné, na čo doplatil nejeden kvalitný hokejista. Napriek tvrdým metódam ale neustále vštepoval svojim zverencom radosť z hokeja. Nabádal ich k tomu aby sa na ľade usmievali, lebo hokej je krásna hra.

O svojom desatore pre hráčov sa zveril niekdajšiemu trénerovi československej reprezentácie, Dukly Trenčín či Slovana Bratislava Jaroslavovi Walterovi. Na prvom mieste bol uňho charakter:

„Hneď mi to ilustroval na príklade, ako našiel Valerija Charlamova. Tarasov bol vtedy šéftrénerom moskovského CSKA, pomáhali mu (Konstantin) Loktev a (Boris) Kulagin. Kulagin si vtedy vyhliadol urasteného adepta na dres CSKA a pozval šéfa Tarasova, aby schválil jeho objav. Kulaginov vysoký typ surovo prebrúsil maličkému protihráčovi hokejkou obe lýtka. Maličký si podskočil a prásk mu päsťou medzi oči. Samozrejme, veľký ho potom zbil, ale malý ukázal hokejový charakter. Nebál sa. Tarasov pohotovo zareagoval. Toho malého berieme. Ten malý sa volal Valerij Charlamov a v CSKA sa vypracoval na jedného z najlepších svetových útočníkov.“

Jaroslav Walter pre denník SME, 1997
Vladislav Tretiak (naľavo) a Anatolij Tarasov (napravo) v dresoch armádneho CSKA, Getty Images

Jeho programom prešli legendy Sovietskeho hokeja ako Anatolij Firsov, Alexander Ragulin, Boris Michajlov, Valerij Charlamov, či Vjačeslav Fetisov. O čosi špecifickejšiu rolu však zohral vo vývoji jedného z najlepších brankárov histórie – Vladislava Tretiaka: „Ak som pustil na tréningu len jediný puk, Tarasov sa ma ďalší deň pýtal, či je všetko v poriadku. Ak to bola moja chyba, čo tak väčšinou u brankárov vyzerá, ihneď nasledoval nejaký trest. Po tom, čo každý odišiel domov ja som robil stovky výpadov a kotrmelcov. Mohol som podvádzať a neurobiť ich všetky, keďže ma nikto nesledoval – tréneri išli tiež domov. Ja som ale nikdy ani neuvažoval nad tým, že by som spravil o jeden kotrmelec menej. Veril som každému Tarasovmu slovu, aj keď bol kritický.“

Najväčšia dominancia v histórii

Postupne vytvoril Tarasov zrejme najdominantnejší hokejový tím v histórii. Armádny klub CSKA viedol s prestávkami takmer 30 rokov, pričom vyhral až 19 titulov v sovietskej lige. Legendárne sú ale najmä jeho úspechy s reprezentačným výberom. Predovšetkým 9 po sebe idúcich titulov majstrov sveta z rokov 1963 až 1971, ktoré prerušil až triumf Československa v roku 1972. Dokopy vyhral majstrovstvá sveta až jedenásťkrát. K tomu pridal štyri zlaté olympijské medaily (vo väčšine času jeho pôsobenia znamenalo zlato z olympiády taktiež zlato z MS).

Golonkovi nadával do fašistov

Nikolaj Epštejn (na pravom okraji) trénujúci Khimik Voskrensk, voshimik.ru

Napriek nesporným trénerským kvalitám, ktoré z Tarasova urobili hokejovú modlu Ruska, netreba však zabudnúť ani na menej známu a oveľa temnejšiu stránku jeho osobnosti. Známy je napríklad jeho spor s vtedajším trénerom Khimiku Voskrensk – Nikolajom Epštejnom. Epštejn mal židovské korene, čo nebolo príliš v súlade s rétorikou ZSSR. Aj napriek tomu dokázal ale viesť maličké mestečko Voskrensk veľmi schopne aj napriek tomu, že Tarasovov armádny klub mal prakticky plné právo mu brať hociktorého hráča zadarmo.

Epštejn bol taktiež známy svojou kritikou pomerov v sovietskom hokeji. Trojica moskovských klubov (Dynamo, Spartak a CSKA) bola totiž príliš odskočená od zvyšných, čo podľa neho škodilo kvalite sovietskeho hokeja.

Voskrensk tím bol konkurencieschopný aj proti moskovským klubom vrátane Tarasovovho CSKA. Epštejn patril taktiež k veľkým hokejovým mysliteľom a proti ofenzívnej presile CSKA naordinoval svojim zverencom čosi na štýl dnešného trapu v strednom pásme, ktorý vedel pomerne efektívne anulovať útoky CSKA. Tarasov sa s tým nevedel zmieriť a častoval svojho soka antisemitistickými urážkami. Jeho štýl hokeja nazýval židovským a svojim zverencom hovoril napríklad: „Vy, ruskí vojaci, neviete poraziť týchto krivonosých trpaslíkov? Neviete poraziť túto Voskrenskú synagógu?“

„Každý by dokázal trénovať CSKA, ale nech Tarasov skúsi trénovať Khimik.“

Nikolaj Epštejn

Tarasov sa dokonca rozhodol zobrať osud do vlastných rúk a osloviť výbor komunistickej strany so žiadosťou o Epšejnov vyhadzov. Zdôvodňoval to tým, že jeho štýl je bytostne nesovietsky, otrávený vonkajšími vplyvmi, čo sa od sionistického šarlatána, ako nazval Epštejna muselo očakávať. Komunisti ale nezasiahli a Epshteina nechali vo funkcii.

Na striedačke sa Tarasov stretával aj v početných súbojoch proti reprezentantom Československa. Spomienky na jeho búrlivú povahu má aj legendárny „Žiletka“ – Jozef Golonka.

„Keď som dal gól, kričal na mňa zo striedačky: ‚Ty fašíst!‘ Urazilo ma to, tak som Rusom pri mantineli urobil krasokorčuliarsku lastovičku, zahral som aj na husličky a pri striedačke súpera som šťavnato zanadával. Hralo sa na ostrie noža, po zápase museli konflikt riešiť diplomati. Tarasov bol veľký tréner, no keď prehrával, nevedel sa kontrolovať. Nakoniec musel prísť do kabíny a ospravedlnil sa mi. Neskôr mi príhodu pripomínal zakaždým, keď sme sa stretli,“

Jozef Golonka pre Šport.sk

Vyhodil ho Brežnev

Ako spomínal niekdajší kapitán československej reprezentácie, Tarasov strácal kontrolu pri prehrách, čo sa napokon jeho kariére stalo osudným. V derby zápase Tarasovovho CSKA proti Spartaku Moskva strelil Vladimir Petrov gól do siete Spartaku, keď hodiny ukazovali čas 9:59 v tretej tretine. Podľa vtedajších pravidiel sa po 10 minútach hra zastavila aby si mužstvá vymenili strany. Po kontrole časomiery však rozhodcovia zistili, že puk vletel do brány až po zastavení času. Gól tak nebol uznaný, čo Tarasova natoľko rozhnevalo, že svojich hráčov povolal do šatne.

Nehralo sa približne 40 minút, než do príbehu vstúpil generálny tajomník ÚV KSSZ Leonid Brežnev. Vodca ZSSR si prial aby zápas pokračoval a tak sa hráči CSKA vrátili. Spartak napokon zápas vyhral. Celá situácia neskôr stála Tarasova miesto trénera Sovietskej reprezentácie a napokon aj armádneho CSKA.

Jeho metódy dnes prebrali v USA

Tarasovov legendárny prístup a program zanechal v dnešnom hokeji nezmazateľnú stopu. Ruské reprezentačné výbery sa dodnes prezentujú kombinačným hokejom. Hráči vychovávaní v Rusku sú učení kreativite na puku aj mimo neho. Kde ale nájdeme prakticky úplnú kópiu Tarasovovho modelu je paradoxne USA.

USNTDP je dnes najúspešnejším programom na výchovu mladých hokejistov. Na fotke zľava: Case McCarthy, Cam York, Jack Hughes, Alex Turcotte, bdsports.ca

Dnes už pomerne známy USNTDP každoročne skautuje 22 najlepších hokejistov v kategóriách U17 a U18 naprieč celými Spojenými štátmi, ktorí potom spolu trénujú a hrajú zápasy proti starším tímom. Na rozdiel od Tarasova tento model viac pripravuje individuálnych hráčov, najmä pre NHL, než tím pre medzinárodné turnaje. Zohratosť hráčov z USNTDP sa ale v poslednej dekáde výborne ukazuje predovšetkým na MS do 18 rokov.

Svoj odkaz zanechal Tarasov okrem celosvetového hokeja aj na svojej dcére – Tatiane Tarasovovej, ktorá je najúspešnejšou trénerkou v histórii moderného krasokorčuľovania. Jej zverenci získali až 8 olympijských zlatých medailí a až 41 zlatých medailí z krasokorčuliarskych majstrovstiev sveta.

Tarasov rozhodne patril k množstvu veľmi kontroverzných postáv Sovietskeho Zväzu. Jeho práca ako hokejového trénera ale vybudovala hokej v ZSSR od nuly až do obávanej hokejovej veľmoci, ktorou je Rusko dodnes. Jeho metódy neovplyvnili len ruský, ale aj celosvetový hokej neuveriteľným spôsobom.   

„Chcem využiť túto príležitosť a vzdať poklonu všetkým hokejistom, ktorí mi pomohli v mojej neľahkej trénerskej práci. Jeden tréner, či už je veľmi inteligentný, nedokáže sám vytvoriť a vychovať vynikajúceho hráča. Som o tom presvedčený, nech hovorí ktokoľvek inak. Je skutočne možné vytesať, len s rukami trénera, priemerného hráča, priemerný tím. Vytvoriť famózneho hráča, elegantný tím, bez pomoci samotných hráčov… to je prázdna myšlienka. Nebude stačiť ani zručnosť, ani trpezlivosť. Len jednota myslenia trénerov a športovcov, ich spolupráce a niekedy neviditeľná komunikácia môže viesť k vysokým a žiaducim cieľom.“

Antolij Tarasov

Trénerská kariéra Anatolia Tarasova:

  • 4x zlato z olympijských hier
  • 11x zlato z MS
  • 5x striebro z MS
  • 2x bronz z MS
  • 19x titul sovietskeho šampióna
  • Uvedený do hokejovej siene slávy (kategória budovateľov) v roku 1974

titulná fotka: Ministerstvo obrany Ruskej federácie

autor článku: Michal Semko

.

Napsat komentář

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *