MŠK Púchov sa stal víťazom 2. SHL. Na dátum 6.4.2024 budú hráči a fanúšikovia spomínať ešte dlho. Tento tím od začiatku sezóny nebol papierovým ašpirantom na zisk zlatých medailí, no opak sa stal pravdou. Po základnej časti, v ktorej sa stali takmer neomylným tímom, sa im postupne do cesty v play-off postavili mužstvá: HK Slovan Gelnica, HC Dukla Senica a HK DOXXbet Detva. Okrem šikovných strelcov sa mohli spoľahnúť aj na brankárske eso Tomáša Hrušíka, ktorý podržal svoj tím v tých najdôležitejších okamihoch. Ako si spomína na atmosféru v zápasoch proti HC Dukla Senica? Čo by odkázal fanúšikom? Aké mal pocity v poslednom finálovom zápase?
V mnohých momentoch rozhodovali úplné detaily
„Myslím si, že sme sa ako tím posúvali vpred každým zápasom, všetky výhry nám dodávali sebavedomie do ďalších zápasov, aby sme dokázali z tejto sezóny vyťažiť maximum. Minimálne zápasy prvej štvorky boli maximálne vyrovnané a ja som tvrdil, že to je tak vyrovnané, že tú ligu môže vyhrať hocikto z nás. Nasledujúce zápasy v play-off ma o tom len presvedčili, v mnohých momentoch rozhodovali úplné detaily.“
Ako sme už na začiatku načrtli, Púchov v základnej časti prehral jedine v prvom zápase sezóny proti tímu Senice. S nimi si sily zmerali aj v semifinále. V nadstavbovej časti narobili tímu problémy len Bardejovčania a Detva, s ktorou posledné stretnutia odohrali len nedávno. „Ťažko povedať, ktorý súper bol pre nás najťažší, každý z nich bol niečím špecifický. Ale ako aj série napovedajú, najviac sme sa trápili so Senicou a Detvou. Všetky zápasy počas celej sezóny boli veľmi vyrovnané.“
Senica dokázala rozhýbať celý štadión
Dukla Senica bola semifinálovým súperom Púchovčanov, tento tím je dobre známy svojou vysokou návštevnosťou na zápasoch. 17.3. 2024 prekonali rekord v návštevnosti druhej SHL . Na zápas s „Drakmi“ prišlo rekordných 2687 divákov. Za toto číslo by sa nemuseli hanbiť ani niektoré extraligové mužstvá. „Určite to bolo cítiť, to im nemôže odoprieť nikto. Senica mala veľmi kvalitný tím poskladaný z ostrieľaných hráčov čo už majú niečo odohrané a doplnený mladými chalanmi. Ľudia sa tam mali prísť na čo pozerať. Veľmi som sa tešil, keď sme ich dostali do semifinále, či už to bolo kvôli vzdialenosti v porovnaní s Detvou alebo Bardejovom, ale hlavná bola atmosféra na štadióne. Bohužiaľ práve tú zatienili niektoré články senického fanklubu, ktorí dokázali rozhýbať celý štadión pri povzbudzovaní svojho tímu. Spravili tým výbornú atmosféru, no nikdy som nezažil toľko nenávistných pokrikov na adresu súpera ako sme si museli vypočuť my počas odohraných šesťdesiat minút. Dialo sa to bohužiaľ aj počas prestávok medzi tretinami.“
Oba tímy museli odohrať päť duelov. Prvý z nich sa rozhodol až po predĺžení. Mužstvá vyhrali zhodne po jednom domácom zápase. O výhre a šanci na zisk titulu sa rozhodlo na ľade púchovských „Drakov“ ich výhrou 3:1. „Všetky zápasy tejto série boli maximálne vyhrotené, séria bola napínavá a presne o tom je play-off. Podľa môjho názoru sa má celý boj odohrávať na ľade a fanúšikovia oboch tímov sú tam na to, aby vynaložili svoju energiu na povzbudzovanie a naplno si užili tento hokejový sviatok, čo nie vždy platilo pri tejto vzájomnej sérii. To je jediná čierna škvrna tejto série, pretože ja osobne som si tieto zápasy veľmi užil. Ale naopak máme teraz s chalanmi aspoň na čo so smiechom spomínať keďže sa nám formulka „Brňáku, Brňáku ty buz******,“ veľmi zapáčila. Týmto pozdravujem nášho kapitána a zároveň „najobľúbenejšieho“ hráča pre senický fanklub v jednej osobe.“
Začínalo sa prakticky od nuly a o všetko
Poslednou prekážkou pre tím MŠK Púchov bolo mužstvo detvianskych „Medveďov.“ Spočiatku sa mužstvu nedarilo prísť na účinný spôsob ako ich poraziť. Prvé zápasy sa odohrali na ľade súperov za početnej enklávy detvianskych podporovateľov. Oba duely boli takmer vyrovnané a rozhodovali v nich dôležité okamihy. Napriek tomu však Púchovčania odchádzali na domáci ľad s dvomi prehrami na konte. Detve na zisk zlata stačilo vyhrať jeden zápas vonku alebo sériu ukončiť na domácej pôde. Aj napriek vedeniu, sezónu na severe ukončiť nedokázali a za vyrovnaného stavu 2:2 sa šlo späť na stredné Slovensko. Po dvoch tesných prehrách MŠK Púchov na domácom ľade ukázali svoju prevahu a čakala ich posledná cesta k súperovi. „Do posledného finálového zápasu sme boli pozitívne naladení. Určitým spôsobom bola psychická výhoda po dvoch domácich víťazstvách na našej strane. Spoliehať sa na to, že sa skúsení hráči ako mala Detva psychicky položia by bolo veľmi naivné. Začínalo sa prakticky od nuly a o všetko. Detva hrala v domácom prostredí takže v tomto smere mal určitým spôsobom náš súper výhodu.“
Na posledný zápas tejto sezóny bol štadión zaplnený do posledného miesta. Pekné počasie a viera v zisk zlata na štadión vyhnala množstvo podporovateľov oboch táborov: „Zápas určite nebol jednoduchý, ľadová plocha nebola ideálna a ani teplota na štadióne skrz zaplnený štadión. Avšak každý sme mali rovnaké podmienky a vyhovárať sa na niečo by určite nebolo na mieste. Bol to náročný zápas ako každý čo sme proti Detve odohrali. Myslím, že sa bolo na čo pozerať a dúfam, že ľudí bavila celá táto séria. Tá možno s malou dávkou šťastia, ktorá k športu patrí, skončila šťastnejšie pre nás, za čo sme radi.“
Týchto šesťdesiat minút si trochu pripomenieme. Už v piatej minúte strela od Andreja Vojtecha priniesla vedenie Púchovčanov. Následné oslabenia priniesli Tomášovi Hrušíkovi krušné chvíle v bránkovisku. Tie až do štrnástej minúty s prehľadom zvládal. V tom čase v presilovej hre domácich svoju šancu využil Jakub Lopejský a skóre sa vyrovnalo. Situáciu nám bližšie špecifikoval gólman víťazného tímu: „Pod určitým tlakom idem do každého zápasu. Niekedy je väčší inokedy menší, ale to k tomu patrí. Keby tomu tak nebolo, bolo by niečo zle. Gól na 1:1 nikdy nie je ideálna situácia pre brankára v takom dôležitom zápase. Hlavne, keď je cítiť aj tlak z tribún dostať gól. Človek musí byť na to pripravený, že to v zápase môže prísť a určitým spôsobom sa s tým musí popasovať čo sa vďaka bohu podarilo.“
To čo obyčajná vec akou je šport dokáže spraviť s ľuďmi je neuveriteľné.
Podpora od fanúšikov klubu má pre každý jeden hokejový tím obrovskú cenu. O to viac, keď vidia koľko z nich si našlo čas a prišlo aj na štadión hostí. „Za mňa a myslím, že budem hovoriť aj v mene celého tímu by som chcel odkázať fanúšikom jedno veľké ĎAKUJEM!“ Následne jedným dychom dodal: „To čo obyčajná vec akou je šport dokáže spraviť s ľuďmi je neuveriteľné. Po minulej nevydarenej sezóne, kedy sa nám nepodarilo dostať ani len do play-off bola za mňa z pohľadu návštevnosti na naše zápasy trochu slabšia účasť. Nás ako tím to určitým spôsobom mrzelo, ale o to sme mali väčšiu motiváciu. Chceli sme svojou hrou a výsledkami pritiahnuť ľudí naspäť na štadión. Blížiacim sa záverom sezóny sa návštevnosť začala stupňovať a reálne sme začali cítiť ich záujem o hokej. Veľmi nás to tešilo. Každý zápas bol pre nás radosť odohrať pred takým počtom divákov. Záver sezóny ukázal, že v Púchove to vždy žilo hokejom a tak to aj malo byť. To čo boli ochotní ľudia obetovať pre to aby sa na nás prišli pozrieť a povzbudiť nás je niečo neuveriteľné.“
Chytá sa vám lepšie, keď hráte v domácom prostredí alebo hráte radšej zápasy u súperov?
Určite je to veľká motivácia a radosť si zachytať každý jeden domáci zápas pred svojimi fanúšikmi keď vidíte, že máte maximálnu podporu z ich strany. Človek sa snaží im to vrátiť svojím najlepším možným výkonom, aby sa im za to patrične odvďačil, keďže sa to hrá najmä pre nich.
Autor a fotografie: Veronika Mondeková