NHL draft v priebehu rokov priniesol mnoho prekvapení od neočakávaných výberov až po hráčov, ktorí prekonali očakávania a stali sa hviezdami. Dnes si bližšie predstavíme niekoľko najväčších prekvapení českých a slovenských hráčov v histórii NHL draftu:
Peter Bondra, 156. miesto, draft 1990
Slovák s ukrajinskými koreňmi. To medzi predstaviteľmi tímov NHL v roku 1990 neznelo príliš vábne. Vo ôsmom kole draftu 1990 si však Bondru vybral tím Washington Capitals, kde „Bonzai“ strávil takmer celú svoju zámorskú kariéru. Celkovo odohral za tento klub štrnásť sezón a dvakrát sa stal najlepším strelcom celej NHL. Bol držiteľom dvanástich klubových rekordov: v počte dosiahnutých bodov (825), gólov (427), gólov v presilovkách (137), víťazných gólov (73), gólov v oslabení (32) a hetrikov (19). Vo viacerých z nich ho už z trónu zosadila ruská hviezda Alexander Ovečkin. 5. februára 1994 strelil päť gólov v zápase s Tampou Bay, pričom štyri z nich dokázal odpratať do brány súpera za menej ako štyri a pol minúty. Najväčší klubový úspech zaznamenal v sezóne 1997/98, kedy sa s Washingtonom prebojoval do finále Stanley Cupu, v ktorom podľahli Detroitu 0:4 na zápasy. V priebehu ročníka 2003/04 sa jeho klub dostal do vážnych finančných problémov a začal sa zbavovať najdrahších hráčov. Medzi nimi bol aj Peter Bondra s ročným platom 4,5 mil. USD.
Washington ho vymenil do klubu Ottawa Senators, kde odohral zvyšok sezóny. Pred ročníkom 2005/06 sa stal voľným hráčom.
Hoci o neho spočiatku javil záujem aj jeho bývalý klub Washington Capitals, nakoniec podpísal zmluvu s Atlantou Thrashers s príjmom iba 505 tisíc dolárov za sezónu a stal sa tak spoluhráčom krajana Mariána Hossu. V šesťdesiatich zápasoch strelil dvadsaťjeden gólov a zaznamenal osemnásť asistencií.
Pred nasledujúcim ročníkom sa stal voľným hráčom, na kontrakt čakal až do 10. decembra 2006, keď sa dohodol s klubom Chicago Blackhawks. Generálny manažér klubu Dale Tallon ho označil za osvedčeného kanoniera a vynikajúco pripraveného športovca, ktorý vnesie do tímu rýchlosť a skúsenosti. Hneď v prvom zápase proti St. Louis Blues skóroval a od méty 500 gólov v NHL ho delil jediný zásah. Zaznamenal ho 22. decembra 2006 v zápase proti Torontu. Stal sa 37. hráčom v histórii, piatym Európanom a druhým Slovákom, ktorý dosiahol túto hranicu. Bondra na to potreboval odohrať 1050 zápasov v šestnástich sezónach. 29. decembra 2006 utrpel zdanlivo menšie zranenie po strete s Bradom Stuartom, ktoré ho však poznačilo až do konca sezóny.
29. októbra 2007 ohlásil v Bratislave na tlačovej besede ukončenie kariéry, pričom sa stal generálnym manažérom slovenskej reprezentácie.
Bondra bol päťkrát nominovaný na NHL All-Star Game a v sezónach 1994/95 a 2000/01 získal Maurice „Rocket“ Richard Trophy za najlepšieho strelca NHL. Odohral 1081 zápasov, v ktorých zaznamenal 503 gólov, z ktorých 172 vsietil v drese Capitals.
Dominik Hašek, 199. miesto, draft 1983
Doposiaľ najlepšieho českého brankára si ešte v roku 1983 v úvodnom drafte NHL v 10. kole vybral klub Chicago Blackhawks. Hašek pred tým, ako prišiel do NHL, strávil niekoľko sezón v Československu. Do zámoria sa prvýkrát dostal v sezóne 1990/91. V Chicagu však nedostal veľa príležitostí ukázať svoj talent, keďže tím mal už stabilného brankára Eda Belfoura. Po dvoch sezónach, počas ktorých odohral len 25 zápasov, bol vymenený do tímu Buffalo Sabres, kde pôsobil ďalších deväť sezón, získal svoje najväčšie úspechy a rýchlo sa stal jedným z najlepších brankárov NHL.
Po úspešných rokoch v Buffale bol vymenený do Detroitu Red Wings, kde pokračoval vo svojej dominancii. Pôsobil tu v sezónach 2001/02 a 2003/04, pričom v roku 2002 s ním získal Stanley Cup. Po sezóne 2001/02 oznámil odchod do dôchodku, no napokon sa rozhodol vrátiť do Detroitu.
Sezónu 2005/06 začal ako hlavný brankár klubu Ottawa Senators. Napriek veku 41 rokov sa stal oporou klubu a zaradil sa opäť medzi najlepších brankárov NHL. Na olympiáde v Turíne však utrpel zranenie, ktoré ho vyradilo z hry na tri mesiace a zotavil sa až v čase, keď Ottawa v bránke s náhradníkom Rayom Emerym vypadla proti jeho bývalému klubu Buffalo Sabres.
Po roku strávenom v Ottawe sa vrátil do Detroitu, s ktorým aj napriek svojmu vyššiemu veku podpísal jednoročný kontrakt, ktorý mu spolu s bonusmi vyniesol štyri milióny dolárov.
V sezóne 2007/08 začínal ako brankárska jednotka, v priebehu play-off sa však prvým brankárom stal Chris Osgood. Detroit vyhral Stanley Cup po finálovom víťazstve nad Pittsburghom Penguins a Hašek po niekoľkých dňoch ohlásil ukončenie kariéry.
Hašek oznámil svoj odchod do dôchodku v roku 2008, ale v roku 2009 sa vrátil do Európy, kde hral za HC Pardubice a Spartak Moskva.
Dominik Hašek sa stal jedným z najlepsích brankárov v histórii NHL, získal šesťkrát Vezina Trophy za najlepšieho brankára a dvakrát Hart Trophy za najužitočnejšieho hráča. V roku 2014 bol uvedený do Hokejovej siene slávy.
Ondřej Palát, 208. miesto, draft 2011
Jeden z momentálne najlepších českých útočníkov bol draftovaný v roku 2011 v 7. kole tímom Tampa Bay Lightning. 5. Marca 2013 sa dočkal premiérového zápasu v NHL proti Pittsburghu Penguins, v ktorom si hneď pripísal prvú asistenciu. Tím nepostúpil do vyraďovacích bojov, a tak bol Palát poslaný spät na farmu. S AHL tímom Syracuse Crunch došiel až do finále, kde ale narazil na Grand Rapids Griffins v čele s českým brankárom Petrom Mrázkom a v sérii mu podľahol 2:4 na zápasy. Malou útechou ale pre Paláta mohlo byť víťazstvo v produktivite AHL, kde si v 18 zápasoch pripísal 26 bodov a s 19 asistenciami bol najlepším nahrávačom vyraďovacích bojov. V sezóne 2013/2014 sa už natrvalo ukotvil v hlavnom mužstve a po zranení kapitána Stevena Stamkosa sa rázom stal jedným z lídrov tímu. Do konca základnej časti zaznamenal 59 bodov za 26 gólov a 36 asistencií a stal sa tak druhým najproduktívnejším hráčom svojho výberu a zároveň štvrtým najproduktívnejším Čechom v severoamerickej lige. S tímom skončil po základnej časti na ôsmom mieste a dostal sa tak do bojov o Stanley Cup. V prvom kole ale narazil na kanadský Montreal Canadiens a po ľahkom priebehu série mu podľahol 0:4. V troch zápasoch Palát zaznamenal tri body za dva góly a asistenciu. 9. júna 2014 Lightning oznámili, že predĺžili s Palátom zmluvu o tri roky, za ktoré si mal zarobiť 10 miliónov dolárov.
V sezóne 2019/2020 vyhral s Tampou Stanley Cup a zároveň sa stal s jedenástimi gólmi tretím najlepším strelcom ročníka play off. V ďalšej sezóne sa mu podarilo s tým istým tímom Stanley Cup obhájiť. V lete 2022 prestúpil z Tampy do klubu New Jersey Devils.
V roku 2022 vyhral českú anketu Zlatá hokejka, v ktorej o štyri body porazil držiteľa predchádzajúcich piatich Zlatých hokejok Davida Pastrňáka.
Pavol Demitra, 227. miesto, draft 1993
Jeden z najlepších slovenských útočníkov v histórii bol v roku 1993 draftovaný v 9. kole tímom Ottawa Senators. V NHL debutoval už v sezóne 1993/1994. Väčšiu časť trojročného pôsobenia v Ottawe hrával vo farmárskom mužstve Prince Edward Island Senators.
Pred sezónou 1996/97 prišla výmena do tímu St. Louis Blues. V novom klube sa stal čoskoro jednou z opôr, vytvoril produktívny útok s Michalom Handzušom a Ľubošom Bartečkom na krídlach, ktorý bol prezývaný Slovak line. V sezóne 1998/99 bol nominovaný na All-Star Game a získal Lady Byng Memorial Trophy za športové správanie.
Po lockoute v sezóne 2004/05 Demitra podpísal zmluvu s Los Angeles Kings. V sezóne odohral 58 zápasov, v ktorých zaznamenal 25 gólov a 37 asistencií, ale tím sa napriek tomu nedokázal prebojovať do play-off.
V roku 2006 bol Demitra vymenený do Minnesoty Wild, kde pokračoval vo svojich stabilných výkonoch.
Po dvoch sezónach v Minnesote podpísal zmluvu s Vancouverom, kde odohral svoje posledné sezóny v NHL.
Po skončení kariéry v NHL sa Demitra presunul do KHL, kde hral za Lokomotiv Jaroslavľ. Jeho kariéra a život boli tragicky ukončené 7. septembra 2011, keď lietadlo s tímom Lokomotiv Jaroslavľ havarovalo pri vzlete, čo viedlo k úmrtiu takmer všetkých pasažierov na palube, vrátane Demitru.
Jaroslav Halák, 271. miesto, draft 2003
Slovenského brankára si v 9. kole zvolil Montreal Canadiens. Málokto očakával, že bude v NHL atakovať hranicu 600 odchytaných zápasov. Sezónu 2006/2007 začal v Hamiltone a so šiestimi čistými kontami bol najlepším brankárom celej AHL. Po spomínaných úspešných výkonoch a zranení brankára Cristobala Hueta bol vo februári 2007 povolaný do prvého tímu Montrealu a stal sa tak štvrtým slovenským brankárom v NHL. V ten istý mesiac absolvoval premiéru proti Columbusu, svojmu mužstvu pomohol k víťazstvu 31 úspešnými zásahmi a bol vyhlásený za druhú hviezdu zápasu. V júli 2008 podpísal s Montrealom novú dvojročnú zmluvu a v nasledujúcej sezóne 2008/2009 vytvoril brankársku dvojicu s Careym Priceom. Do zápasov nastupoval prevažne ako brankárska dvojka, na svoje konto si pripísal 34 štartov s 91.46% úspešnosťou zákrokov. V sezóne 2009/2010, ktorá bola posledná v tíme Montrealu, odohral spolu 43 duelov s priemerom 2,40 inkasovaného gólu na jeden zápas a úspešnosťou zásahov 92,4%. V play-off nastúpil v ďalších osemnástich stretnutiach a výraznou mierou sa pričinil o prienik Habs až do finále Východnej konferencie.
Pred sezónou 2010/2011 bol 17. júna vymenený do tímu St. Louis Blues za dvojicu útočníkov Larsa Ellera a Iana Schultza a s tímom sa následne dohodol na podmienkach štvorročnej zmluvy. V tejto sezóne odchytal 57 zápasov s 91.04% úspešnosťou zákrokov a za najnižší počet inkasovaných gólov v základnej časti (spolu 165 gólov) získal spolu s Brianom Eliottom cenu William M. Jennings Trophy. V sezóne 2011/2012 odohral v základnej časti 46 zápasov (26 víťazných) a dva zápasy play-off.
V čase lock-outu v NHL v sezóne 2012/2013 podpísal kontrakt s nemeckým druholigovým klubom Lausitzer Füchse, za ktorý napokon odohral len jeden zápas. Po skončení lockoutu sa vrátil do tímu St. Louis a odchytal 16 zápasov základnej časti. V sezóne 2013/2014 odchytal 40 zápasov, v ktorých dosiahol 24 víťazstiev pri 91,7% úspešnosti zákrokov a priemere 2,23 inkasovaného gólu na zápas. V priebehu sezóny bol vymenený do Buffala Sabres, za klub však neodohral žiaden zápas a angažoval ho Washington Capitals.
Pred sezónou 2014/2015 podpísal s tímom New York Islanders zmluvu na štyri roky s platnosťou od 1. júla 2014 do konca júna 2018. 4. decembra 2014 Halák vychytal svoje jedenáste víťazstvo v rade v drese New York Islanders proti Ottawe Senators, a zaznamenal tak nový klubový rekord v počte vychytaných vítazstiev v rade. 15. januára 2015 bol vybraný do 2015 NHL All Star Game, hral za tím vedený Jonathanom Toewsom, do ktorého sa dostal ako náhrada za zraneného brankára Nashvillu Predators Pekku Rinneho. V marci 2016 Halák utrpel zranenie v dolnej časti tela a nedochytal zvyšok sezóny. Počas sezóny 2016/2017 bol 30. decembra 2016 zaradený na waivers listinu a na ďalší deň bol preradený do tímu Bridgeport Sound Tigers pôsobiacemu v nižšej lige AHL, odkiaľ sa vrátil silnejší a dokázal znovu získať miesto v prvom tíme.
Po skončení platnosti jeho kontraktu s Islanders podpísal s Halákom dvojročnú zmluvu 1 . júla 2018 klub Boston Bruins. Svoj debut v drese Bruins odchytal 4. októbra 2018, jeho tím zvíťazil 4:0 nad Buffalom Sabres, a pripísal si tak prvé čisté konto za “medveďov“. Aj keď Halák prišiel do nového klubu robiť dvojku fínskemu brankárovi Tuukovi Raskovi, svojimi výkonmi si získal dôveru trénera Brucea Cassidyho a s Raskom sa v bráne počas sezóny striedali. Fín odohral 46 stretnutí a Slovák 40, pričom 22 skončilo vítazne a z toho 5 s čistým kontom. Trend o striedaní týchto dvoch brankárov pokračoval aj počas skrátenej sezóny 2019/2020, keď Halák zaznamenal v 31 odohratých zápasoch 18 výhier a 3 čisté kontá. Jaroslav Halák vyhral v tejto sezóne druhý krát v kariére William M. Jennings Trophy, o ktorú sa tentokrát delil s jeho brankárskym kolegom Tuukom Raskom. Halák predĺžil zmluvu s Bostonom 1. mája 2020 na jeden rok.
Po sezóne sa stal voľným hráčom, v lete 2021 podpísal zmluvu s klubom Vancouver Canucks.
V lete 2022 podpísal jednoročnú zmluvu s New York Rangers, kde pôsobil ako skúsený backup brankár.
Kariéra týchto hráčov NHL je dôkazom toho, že aj neskoré výbery v drafte môžu dosiahnuť veľké úspechy.
Autor: Tomáš Mikušať
Zdroj titulnej fotky: pluska.sk