Akadémia “vojakov” dala svetu množstvo výnimočných talentov, hráčov ako Višňovský, bratia Hossovci, Gáborík, Chára, Lintner či Demitra pozná celý svet. Mnoho z nich si aj oblieklo dres Trenčanov. Dnes sa však pozrieme na hráčov, o ktorých ste možno netušili, že hrali za tento klub.
Branislav Konrád
Medzi troma tyčami bude stáť bronzový olympionik z Pekingu, Branislav Konrád. S hokejom začínal v rodnej Nitre, no trvalejšie sa usadil až v Slovane Bratislava. V roku 2012 klubu pomohol k poslednému titulu pred odchodom do KHL a zároveň bol zvolený do All-star tímu. Po dvoch sezónach, ktoré rozdelil medzi Slovan v KHL, Nové Zámky, kde neodchytal ani duel jeden, český Třinec a nemecký Heilbronner prišiel pod hrad Matúša Čáka. V základnej časti odchytal päťdesiatjeden duelov, v ktorých inkasoval priemerne dva góly a s úspešnosťou zákrokov na úrovni 93,4%. V play-off si obliekol dres “vojakov” päťkrát. Za jeho chrbát prešlo v priemere 2,92 gólu na zápas, ale zároveň chytil 91,7% streleckých pokusov, ktoré smerovali do bránky. Tímu pomohol k konečnému šiestemu miestu.
Luka Markovic
Pred Konrádom na pozícii obranu bude Chorvát Luka Markovic. Rodák zo Záhrebu hral najskôr za juniorské výbery neďalekej Dubnice. Taktiež bol pravidelným reprezentantom Chorvátska na juniorských šampionátoch. Dres Trenčína si prvýkrát obliekol v sezóne 2010/11, no prvé štarty za A tím prišli až o dva roky neskôr. Za osemnásť stretnutí získal dva body za gól a asistenciu a rovnaký počet trestných minút aj plusových bodov. Vo vyraďovacích bojoch nastúpil štyrikrát, no bez zápisu do štatistík. Klub skončil v tejto sezóne na šiestej priečke. Nasledujúci ročník odohral takmer celý za tím do dvadsať rokov, no na päť duelov (so ziskom jednej mínusky) nastúpil aj za mužov. To bolo z jeho pôsobenia v klube všetko. Sezónu dohral v tretej nemeckej lige. Po ďalšom ročníku, ktorý odohral v drese Gladiators Trenčín hrajúci v EUHL ukončil kariéru.
Normunds Sejejs
Markovicovým parťákom v obrane bude Normunds Sejejs. Po sezónach, ktoré strávil v drese rodnej Rigy odišiel do zahraničia. Po rokoch v dresoch KooKoa, Litvínova, Chemopetrolu, Essenu a Karlových Varoch sa upísal “vojakom.” V ročníku 2001/02 nastúpil do štyridsiatich troch zápasov, v ktorých päťkrát skóroval, trinásťkrát asistoval a nazbieral 57 trestných minút. Klub bol s jeho službami spokojný a predĺžil dvojnásobného majstra lotyšskej ligy aj o ďalší rok. Počas neho odohral päťdesiatštyri stretnutí so ziskom šiestich gólov, dvadsiatich asistencií a šesťdesiatdva trestných minút. Po sezóne odišiel do Slovana Bratislava, odkiaľ si to namieril domov do Rigy. V roku 2006 ukončil kariéru. Posledné dva duely odohral v ročníku 2011/12. Po hráčskej kariére začal tú trénerskú. V hlavnom meste svojej domoviny bol generálnym manažérom a trénerom v KHL. Trénoval aj Lev Praha, Spartu Praha, uzbecký Taškent alebo pred nedávnom aj HK Nitra.
Žigmund Pálffy
Prvým členom útočnej formácie bude Žigmund Pálffy. Do kádra “vojakov” pribudol po sezóne 1990/91, ktorú strávil v drese Nitry. Pod hradom Matúša Čáka nastúpil do tridsiatich dvoch duelov. Na konto mu pribudlo štyridsaťosem bodov za dvadsaťtri gólov a dvadsaťpäť asistencií. V play-off za trinásť stretnutí osemnásťkrát skóroval a osemkrát prihrával. Aj vďaka nemu sa v meste radovali z víťazstva v Československej lige. S klubom sa rozhodol spojiť aj ďalší ročník. Pred odchodom do zámoria stihol odohrať štyridsaťtri zápasov, v ktorých rozvlnil sieť tridsaťosemkrát a štyridsaťjedenkrát bol v pozícii nahrávača. Vo vyraďovacej fáze nenastúpil, no tím získal bronzové medaily. Posledný štart za “vojakov” si pripísal o štyri roky neskôr. Počas zámorskej kariéry hral za NY Islanders, Denver Grizzlies (IHL), LA Kings a Pittsburgh Penguins. Po návrate do Európy hral za rodnú Skalicu.
Roman Stantien
Spojkou medzi pravým a ľavým krídlom bude Čech so slovenským pasom, Roman Stantien. Prvé štarty za Trenčín, bez zápisu do štatistík, nadobudol ešte počas ročníku 1986/87. Následne odišiel do Popradu, odkiaľ sa po dvoch rokoch vrátil pod hrad Pána Váha a Tatier. Zúčastnil sa štyridsiatich troch meraní síl, prekonal brankára v dvanástich prípadoch a ďalších osemnástich asistoval. Hoci vo vyraďovacích bojoch nehral ani raz, tešil za zo zlatej medaily. Po sezóne odišiel do Všetína, s ktorým vyhral päťkrát českú najvyššiu súťaž v rade, neskôr sa jeho zbierka rozrázstla o ďalší titul a dve strieborné medaily. Okrem “valachov” hral aj Amur Khabarovsk v KHL, Vítkovice, HC Mountfield, Žilinu, s ktorou vyhral druhýkrát našu najvyššiu ligu a kariéru ukončil v drese Popradu. Po konci hráčskej kariéry začal tú trénerskú. Najviac času strávil v Slovane Bratislava, Nitre, Všetíne, jednu sezónu viedol Trenčín a jednu neúplnú Michalovce. Aktuálne pôsobí na lavičke prvoligových Topolčian.
Róbert Džugan
Posledným hráčom v zostave bude rodák z Levoče, Róbert Džugan. Po niekoľkých rokoch, ktoré strávil v juniorských ligách, najmä v drese Spišskej Novej Vsi, sa upísal Trenčínu. Debutu medzi mužmi prechádzalo niekoľko štartov za tímy do osemnásť a dvadsať rokov. Farby A tímu hájil v dvadsiatich štyroch prípadoch. Mužstvu pomohol jedným gólom a jednou asistenciou. Nastúpil aj v drese Topoľčian a Cedaru Rapids RoughRiders v USHL. Počas sezóny v taktiež zúčastnil juniorských majstrovstiev sveta. Po návrate zo zámoria bol kmeňovým hráčom Košíc, Spišskej Novej Vsi, v drese ktorej dal rozhodujúci nájazd a poslal Spišiakov späť do extraligy, a Prešova. Počas hosťovaní/striedavých štartov nastupoval za Brezno a Dubnicu nad Váhom. Momentálne nastupuje za “rysy”.
zdroj titulnej fotky: TASR/Radovav Stoklasa
autor článku: Martin Štuller