Už tradičné sklamanie Toronta Maple Leafs v playoff. V sérii prvého kola vyraďovacej fázy ich vyradil večný rival Boston Bruins v siedmich zápasoch. V Toronte doplatili na vlastnú netrpezlivosť a malú odolnosť voči tlaku mesta.
Nie, trpezlivosť nebola problémom proti Bostonu. Prvé kolo playoff bolo tento rok pre Maple Leafs iba vrcholom toho, k čomu smerovali počas posledných sezón.
Začnime rozborom série proti Bostonu. V sérii proti Bostonu zažili Maple Leafs opäť kolaps. V prvých troch zápasoch absentoval William Nylander, čo bola rozhodne citeľná strata, keďže neskôr dal Švéd Torontu šancu hrať siedmy zápas a 11 minút pred jeho koncom dokonca poslal Maple Leafs do vedenia. Neskôr v sérii mal Auston Matthews zatiaľ neznáme zdravotné problémy, no bol to on s vynikajúcou asistenciou na Nylandera v rozhodujúcom zápase. Mnohých fanúšikov hneval niekedy laxný prístup Mitcha Marnera, ktorý napokon nechal pri rozhodujúcom góle série doslova priletieť Davida Pastrňáka ku gólu. Torontu tiež zlyhala presilovková formácia, ktorá strelila iba jeden gól z 21 príležitostí. Prakticky jediným pozitívom v sérii boli výkony Josepha Wolla, ktorý sa ale na obrovskú smolu Maple Leafs zranil iba 0.1 sekundy pred koncom šiesteho zápasu, keď sa snažil zabrániť poslednému, no bezvýznamnému gólu.
Mnohí fanúšikovia si budú vyberať obetných baránkov, ktorých budú viniť za prehru a budú ich chcieť vyhnať z klubu. Tým najčastejším je Mitch Marner, ktorého klipy na sociálnych sieťach vyzerajúce ako keby sa nedostatočne snažil v osobných súbojoch poburujú celú komunitu Maple Leafs. Pravdou však je, že problémy ležali niekde inde. Ako písal dátový analytik pod menom JFresh na X, Marner bol aj v tomto playoff elitný do defenzívy a aj keď sám gólové šance nemal, v ich vytváraní pre spoluhráčov patril opäť k špičke.
Rovnako problémom nie je ani William Nylander, ktorý konzistentne v každom playoff boduje a ktorý dal Torontu šancu v sérii uspieť. Takisto ním nie je ani Auston Matthews, ktorý mal zase problémy po údajnej črevnej viróze. Hokej je tímový šport a problémom bol tím. Začnime teda od úplného začiatku a rozoberme si, čo všetko sa u Maple Leafs pokazilo.
Ak sa pozrieme na históriu veľkých transakcií v Toronte, oko nám nepochybne spočinie na prvom júli 2018, keď urobili Maple Leafs veľký krok na voľnom trhu, keď podpísali Johna Tavaresa na 7 rokov s ročným platom 11,6 milióna. V nasledujúcom roku podpísali kontrakty s podobným ročným platom aj Mitch Marner a Auston Matthews.
Akokoľvek zle dnes na prvý pohľad tieto zmluvy vyzerajú, musíme si priznať, že Maple Leafs tieto zmluvy uzavreli v najhoršom možnom čase. Prišiel totiž koronavírus, ktorý zmrazil platový strop. Podľa predikcií mal byť dnes platový strop už o 10-15 miliónov vyšší. Samozrejme, všetky tímy majú rovnaké problémy a teda zmrazený platový strop, Toronto ale opäť udrela obzvlášť veľká dávka nešťastia.
Ale späť k Tavaresovi – história nám ukazuje, že veľké podpisy sa na voľnom trhu nevyplácajú. Prakticky jedinými, ktoré urobili svoj tím lepším, bol podpis Mariána Hossu v Chicagu a podpis Artemiho Panarina v New Yorku Rangers – zhodou okolností o rok neskôr než podpis Tavaresa. Podpis hráča veku 27 rokov jednoducho skracuje víťazné okno pre tím NHL. Štatisticky sú títo hráči vekom už iba horší a kvôli veľkej konkurencii pri podpise zvyčajne tímy hráčov jednoducho preplatia, čo bol aj prípad Tavaresa. Obzvlášť, keď malo Toronto vtedy už generačného centra Austona Matthewsa a v druhej formácii neskoršieho víťaza Stanley Cupu Nazema Kadriho. Ten mal v tom čase síce problémy s disciplínou, no neskôr dokázal, že nervy na uzde udržať dokáže, aj s pamätným odkazom do Toronta.
Veľkou ranou bola pre Maple Leafs určite aj kauza okolo odchodu Mikea Babcocka, ktorého na jeseň 2019 nahradil Sheldon Keefe. Ten predtým trénoval farmu Toronta, čo znamená, že razil rovnakú hernú filozofiu ako Babcock. S farmou Maple Leafs dokázal vyhrať aj AHL, čo je dostatočný predpoklad na štart kariéry v NHL. Za roky Keefovho pôsobenia pri ňom vyrástli napríklad Dave Hakstol, či Spencer Carbery, ktorí boli jeho asistentmi. Žiadny z nich ale nebol pod takým mediálnym tlakom ako hlavný tréner Keefe. O ňom môžeme povedať, že na túto funkciu, ako jeho prvú prácu v NHL, nebol dostatočne mentálne pripravený.
Nasledovali roky sklamaní. Dve prehry s Bostonom v siedmich zápasoch v 2018 a 2019 však mohli Maple Leafs považovať za úspech. Tím, ktorý jednoducho nebol na playoff pripravený, dotiahol najväčšieho rivala s ambíciami na Stanley Cup až do siedmeho zápasu. Mužstvo získalo cenné skúsenosti a bolo len na ňom ako ich využije. Prišla ale koronavírusová pandémia a s ňou dve zlyhania – prehra v bublinovom predkole playoff 2020 proti Columbusu a v playoff Kanadskej divízie sezóny 2021 prehra proti Montrealu po vedení 3:1 v sérii.
Pôsobenie v Toronte znamená neuveriteľný tlak médií aj fanúšikov. Tí za prehry vinili nedostatočnú fyzickú hru, hviezdy, hĺbku kádra a mnoho iných vecí. Tvrdou pravdou však je, že aj kruté prehry v playoff sú jednoducho súčasťou NHL. Zahanbujúce prehry zažili zo súčasných kandidátov na Stanley Cup v minulosti aj Dallas, Carolina, Boston, Florida, Colorado a Tampa Bay. Namiesto prudkých a náhlych zmien však v týchto kluboch nasledovali iba pomerne kozmetické úpravy, trady, či zmeny trénerov, no nikdy tieto tímy neodbočili od svojho pôvodného konceptu.
Od svojej pôvodndej vízie po prehre v 2021 neustúpilo ani Toronto. V prvej 82-zápasovej sezóne po 2 rokoch Toronto dostalo v prvom kole playoff dvojnásobného obhajcu Stanley Cupu – Tampu Bay. V sedemzápasovej sérii sme videli zrejme najlepší playoff hokej od Maple Leafs s konceptom, akým sa vyznačovali, odkedy začali budovať tím okolo súčasného jadra. Napokon rozhodol neuveriteľný Andrei Vasilevsky a v siedmom zápase, aj s dávkou kontroverzie, Nick Paul. Pri záverečnom podávaní rúk vyjadrovali dvojnásobní šampióni až nezvyčajné množstvo rešpektu Torontu za predvedenú hru.
„Dostali sme pri podávaní rúk veľa prejavov rešpektu od ich tímu. Bolo to oveľa iné oproti predošlým skúsenostiam. Získavame si v lige rešpekt, ale my nehráme o rešpekt. Hráme o víťazstvá.“
Sheldon Keefe po prehranej sérii prvého kola v 2022
To bol samozrejme pekný moment, no média aj fanúšikovia svoj tím iba vysmiali so slovami, že niektoré tímy bojujú o Stanley Cup a niektoré dostávajú od súpera rešpekt po prehranej sérii. V skutočnosti ale možno iba chceli dať Lightning rivalom najavo, že aj keď sa víťazstvá nedostavujú, ich práca má zmysel. Toto gesto im mohlo dodať aj potrebnú guráž pokračovať ďalej.
O fungovaní klubu nevie nikto viac, ako členovia samotnej organizácie. Preto si pomôžeme citáciou bývalého analytika Maple Leafs (2017-2019) a súčasného poradcu vo vedení fínskej Tappary Tampere Jacka Hana:
Keď som sa v roku 2017 stal členom organizácie Toronta, mali sme jasnú víziu ako chceme aby v budúcnosti vyzerala naša hra:
- Mať kontrolu puku pri vstupoch do útočného pásma a odchodoch z obranného
- Dostávať puky od mantinelov do stredu útočného pásma a tak vytvárať ofenzívu
- Čo najrýchlejšie narúšať rýchlu rozohrávku súpera kombináciou obrancov s malými medzerami a bekčekujúcimi útočníkmi
- Nasadzovať najlepších hokejistov v 18-člennej súpiske nezáležiac od ich parametrov
Tento recept nepriniesol úspech v playoff, takže od roku 2022 sa začali Maple Leafs herne viac podobať na tímy ako Carolina Hurricanes či New York Islanders:
Jack Han, Substack Hockey Tactics
- Dostať sa z obranného pásme rýchlo a akýmkoľvek spôsobom
- Minimalizovať risk v strednom pásme nahadzovaním puku ak sa hráč nachádza pod tlakom
- Pasívny forček v strednom pásme na pohltenie rýchlosti rozohrávky a na donútenia súpera k nahodeniu
- Stať sa väčším, silnejším, tvrdším na úkor schopnosti držať puk
Aby sme pochopili myšlienku tejto citácie, nepotrebujeme rozumieť kontrolovaným vstupom do pásma, či forčeku v strednom pásme. Podstatná je informácia, že Maple Leafs opustili víziu, ktorú si sami stanovili. Stratili trpezlivosť.
V lete 2022 nastali v Toronte zmeny. Ako píše aj Jack Han, herný štýl Toronta sa zmenil. Tréneri dostali od generálneho manažéra Kylea Dubasa, ktorý mal zrejme istú formu ultimáta od majiteľov, nové zadanie. Toto mal byť pre Toronto rok, kedy doručia výsledok po piatich po sebe idúcich vypadnutiach v prvom kole. Pamätajme ale, že to boli „iba“ tri série, v ktorých Toronto zlyhalo ako favorit. Spomeňme si ako sa v playoff trápil aj Washington v rokoch 2008-2017, či Colorado v rokoch 2018-2021, alebo ako sa Carolina márne už od roku 2019 snaží preniknúť do finále. Celé svoje víťazné okno premárnil bez Stanley Cupu v minulom desaťročí aj New York Rangers, Vancouver Canucks, San Jose Sharks a iní.
Kyle Dubas robil počas sezóny 2022/23 veľké ťahy. Doviedol Ryana O’Reillyho, Lukea Schenna, Jakea McCabea, Sama Laffertyho, či Noela Acciariho. Už nebolo prípustné ostať pred bránami druhého kola. V prvom kole narazili opäť na Tampu, tentokrát možno ešte lepšie herne pripravenú ako rok predtým. Po troch víťazstvách v predĺžení a rozhodujúcom góle Johna Tavaresa s poriadnou dávkou šťastia postúpilo Toronto ďalej. Zdalo sa že psychická deka z tímu spadla. V Toronte, aj na ľade oslavy miestami pripomínali tie po výhre Stanley Cupu. O to silnejšie bolo precitnutie v druhom kole, kde bolo Toronto úplne vynulované Floridou.
To už bola pre majiteľov Maple Leafs posledná kvapka. Nasledoval vyhadzov Kylea Dubasa, najatie Brada Trelivinga a zmeny v kádri, ktoré sa mnohým zdali dobré a nutné. Max Domi, Tyler Bertuzzi, Ryan Reaves, či neskôr na trade deadline Joel Edmundson, boli hráči, ktorí prinášali hlavne tvrdosť a fyzickú hru, no nie až tak veľa kvality s pukom na hokejke. Tu sa naplno prejavilo opustenie pôvodnej koncepcie manažmentu a nechanie na seba doľahnúť tlak médii a fanúšikov. Názor médii, o potrebe fyzických hráčov sa preniesol až do štruktúr vedenia. Výsledkom bol zase raz obrovský kolaps v playoff.
Samozrejme, časť viny nesú hviezdy, od ktorých sa očakávajú body. Matthews, Nylander, Marner či Tavares nemajú za sebou veľmi dobrú sériu, azda až na spomínaného Nylandera. V žiadnych sériach nedvihol Matthews či iný z jeho nadštandardne platených kolegov vlajku Toronta a nepotiahol ho takmer osamote, ako to robieva Connor McDavid, Nikita Kucherov, Nathan MacKinnon a iní, no to je jednoducho realita NHL. Každý hviezdny hráč býva v playoff cielene viac bránený, či hitovaný druhým tímom. V tom momente je na taktickej hre a iných hráčoch, aby ho zastúpili a dali mu tak aj väčší priestor hrať svoju hru, no to sa nikdy nestalo na leveli dostačujúcom pre úspech.
Leafs rozhodne môžu ľutovať výsledky ich hviezd v playoff. Nikdy ich nepodržal ani brankár, no čo je ešte smutnejšie a poľutovaniahodné je, že ľudia, ktorí mali na starosti stavbu kádra a jeho taktický progres, postupne opustili víziu, akú si sami na začiatku stanovili. Toronto napokon zlomil tlak natoľko, že zanechali možnosť vybudovať si vlastnú jedinečnú identitu, spôsob ako byť lepším ako ostatní. Namiesto toho sa z Maple Leafs stala iba priemerná lacná kópia iných tímov. To ich napokon stálo aj playoff 2024 a čo je možno horšie, klub dosť možno bude v lete čakať ďalšie zemetrasenie.
Súťaženie na vrchole NHL je ultimátnym privilégiom, no na konci dňa to je často iba skúška vytrvalosti a dôvery vo svoju hernú identitu. Tak ako jej ostalo verné Colorado po troch po sebe idúcich prehrách v druhom kole, ako jej ostala verná Tampa po hanebnej porážke 0:4 od Columbusu v 2019, či ako jej ostal verný Washington po takmer celej dekáde neúspechu. Toronto v tejto skúške neobstálo a je len vo hviezdach, čo v Toronte bude nasledovať.
titulná fotka: The Canadian Press
autor článku: Michal Semko