Hrať sa so zápalkami sa nikdy nevypláca. Aj to si môžu opakovať predstavitelia organizácie z Manhattanu, ktorých tím prežíva hrôzostrašné obdobie. Kým po prvotných zaváhaniach na začiatku ročníka to vyzeralo ako malý požiar, ktorý stihol spáliť iba strechu a bude možné ho uhasiť, po hanebnej prehre s Ottawou Senators 4:8 sa zdá, že dom menom New York Rangers uhorel do tla a zostala po ňom iba kopa popola.
48 zápasov, 46 bodov a posledné miesto vo Východnej konferencii. Taká je bilancia hokejistov New Yorku Rangers, ktorí po víťaznom dueli vo Winter Classic proti Floride Panthers ťahajú už päťzápasovú šnúru prehier. Po neuspokojivých výkonoch a katastrofálnej sezóne si frustráciu fanúšikov odnáša najviac generálny manažér organizácie Chris Drury, ktorého by mnoho z nich už najradšej videlo bez práce. Potvrdilo to aj posledné stretnutie v domácej Madison Square Garden proti Ottawe, keď po ďalšom odovzdanom výkone začali fanúšikovia domácich skandovať: „Vyhoďte Druryho.“
Opačného názoru ako väčšina priaznivcov Rangers je prekvapivo majiteľ organizácie James Dolan, ktorý sa v nedávnom rozhlasovom vysielaní vyjadril hneď k niekoľkým témam. Jednou z nich bol aj vzťah s generálnym manažérom Chrisom Drurym, keď na otázku, či má štyridsaťdeväťročný bývalý hokejista stále jeho dôveru, odpovedal jednoznačne: „Áno, a to absolútnu… Chris Drury je víťaz. On a Mike Sullivan sa snažia priniesť do tímu novú kultúru, a to nie je niečo, čo nedokážete urobiť zo dňa na deň. Preto sa snažím byť trpezlivý.“
Sklamanie z celej situácie prežívajú aj viacerí hráči, medzi nimi aj švédsky center Mika Zibanejad, ktorý napriek herným výkyvom tímu prežíva z individuálneho hľadiska vydarené obdobie, keď si v 47 zápasoch na svoje konto pripísal 43 kanadských bodov (18+25). Ani on však nie je spokojný s tým, kam sa uberá hra jeho mužstva a o možných príčinách neúspechu sa mu nehovorí vôbec ľahko: „Niekedy, keď veci nejdú podľa vašich predstáv, ste možno krehkí ako skupina. Nestojím tu preto, aby som hľadal výhovorky, prečo veci nefungujú, len sa snažím vysvetliť, čo mi ide hlavou, keď sa tímu nedarí. Niekedy sa možno obzeráme po niekom inom, kto by dokázal vyriešiť naše problémy, no chybou je, že sme asi štyria, ktorí sa o to vôbec pokúšame, a to v tejto lige takto nefunguje.“
Podobným problémom čelili Rangers aj minulý rok, keď si rozpačité výkony odniesol hlavný tréner Peter Laviolette. Toho pred novým ročníkom nahradil Mike Sullivan, ktorý mal v organizácii zaviesť novú kultúru a hráčom vštepiť herný štýl, ktorý ich znova privedie k postupu do play-off. Po prvotných pozitívnych ohlasoch na Sullivanov systém sa však zdá, že sa minuloročný vzorec opakuje a mužstvo opäť hľadá svoju identitu. Z tejto situácie je frustrovaný aj Sullivan, ktorý presne vie, čo stojí za sériou neuspokojivých výsledkov: „Detaily. Všetko ide ruka v ruke s detailmi a odhodlaním. Počas sezóny sme mali dlhé obdobie, kedy sme boli pevní v defenzíve, čo ukazovali aj čísla. Myslím si, že sme v poslednej dobe od tohto trendu dosť upustili. Ďalším aspektom je, že sme hrali v krátkom slede veľa zápasov, a nemali sme tak dostatok príležitostí popracovať na istých veciach počas tréningov. Treba však uznať, že to isté zažívajú aj ostatné tímy. Musíme sa preto vrátiť k defenzívnej hre, ktorá nás zdobila, a vytvárať si z toho príležitosti aj smerom dopredu.“
Ku kritike fanúšikov sa vyjadril aj ten najpovolanejší – generálny manažér Chris Drury, ktorý im adresoval dlhý list. Podľa neho si uvedomuje, že sa organizácia nachádza v neľahkej situácii a pre jej zlepšenie plánuje urobiť hneď viacero krokov: „Vzhľadom na naše umiestnenie v tabuľke a zranenia niektorých kľúčových hráčov musíme byť úprimní a realistickí. Musíme byť rozumní a oportunistickí tak, aby sme dokázali tento tím reštartovať. Nebude sa jednať o úplnú prestavbu kádra, ale o zmeny, ktoré chceme urobiť okolo jadra tímu a našich prospektov. Aj keď to bude pravdepodobne znamenať zbohom pre hráčov, s ktorými sme v priebehu rokov prežili veľa nezabudnuteľných momentov. Títo hráči reprezentovali organizáciu Rangers s hrdosťou a zostanú už navždy súčasťou našej rodiny.“
Autor: Martin Bojsa
Zdroj ilustračnej fotografie: nytimes.com