V hokeji každý vie, že bez dobrého brankára nič veľké nevyhráte. Z tohto pohľadu je trochu paradox, že v rebríčku tých najlepších brankárov s najviac víťazstvami v NHL figuruje aj niekoľko mužov, ktorí nikdy nezískali Stanley Cup.
Marc-André Fleury – 544 víťazstiev
Marc-Andre Fleury, jeden z najlepších brankárov v histórii Pittsburghu Penguins, ktorý v súčasnosti pôsobí v Minnesote Wild, oznámil, že sezóna 2023/2024 môže byť jeho poslednou.
Fleury bol draftovaný z Quebeckej juniorskej hokejovej ligy (QMJHL) ako prvý v poradí Pittsburghom Penguins v roku 2003. Stal sa iba tretím brankárom, ktorý sa stal jednotkou draftu v NHL. Pred ním to bol iba Michel Plasse a Rick DiPietro.
Do tímu Penguins prišiel v sezóne 2003/2004 a počas 13 sezón v ňom získal Stanleyho pohár v rokoch 2009, 2016 a 2017. V roku 2021 v službách Las Vegas Golden Knights získal William M. Jennings Trophy a Vezina Trophy.
Fleury, ktorý bol historickým lídrom Penguins v počte víťazstiev brankárov, má ešte rok platnú zmluvu s Minnesotou Wild a pred odchodom do dôchodku plánuje dohrať túto sezónu.
Fleury pred začiatkom sezóny 2022/2023 podpísal s Wild dvojročnú zmluvu, ale bol ochotný po roku ukončiť kariéru, ak by jeho schopnosti nespĺňali príslušné normy. S bilanciou 24-16-4 v 46 zápasoch verí, že sa mu podarí ukončiť kariéru na vysokej úrovni.
Fleury má na konte 544 víťazstiev v kariére, čo je len sedem výhier za Patrickom Royom, ktorý sa nachádza na druhom mieste v histórii NHL, a do historického míľniku 1000 zápasov v NHL mu chýba odohrať už len 15 zápasov. Oba tieto ciele sú na dosah už len jednu sezónu v NHL.
Fanúšikovia Penguins sa dožadujú návratu Marca-Andreho Fleuryho do Pittsburghu od jeho odchodu v rozširovacom drafte v roku 2017. Fleury má síce s Wild klauzulu o úplnom zákaze sťahovania, ale stále cíti hrdosť a vieru voči Penguins.
Počas svojej reprezentačnej kariéry získal s tímom Kanady dve strieborné medaily na juniorských majstrovstvách sveta. Prvýkrát sa predstavil v roku 2003 v Halifaxe. Hoci Kanada v zápase o zlaté medaily podľahla Rusku 3:2, Fleury dosiahol priemer 1,57 GAA a bol vyhlásený za najlepšieho brankára turnaja.
30. decembra 2009 bol Fleury vymenovaný do tímu Kanady na Zimné olympijské hry 2010 vo Vancouveri. Na turnaji však nehral, keďže brankárske povinnosti si rozdelili Martin Brodeur a Roberto Luongo, ale aj tak získal zlatú medailu, keďže Kanada vo finále porazila Spojené štáty 3:2.
Bez ohľadu na to, kde Fleury skončí, vždy sa na neho bude pozerať ako na najlepšieho brankára v histórii Penguins a jedného z najlepších všetkých čias.
Jonathan Quick – 375 víťazstiev
Ešte pred piatimi mesiacmi si Jonathan Quick myslel, že odíde do dôchodku v tíme Kings, v ktorom odohral 16 sezón a pomohol mu získať dva Stanleyho poháre. Ako rýchlo sa veci v NHL menia.
Dva dni pred uzávierkou výmen 1. marca Kings vymenili Quicka do Blue Jackets, ktorí ho hneď na druhý deň posunuli do Golden Knights.
Z brankárskej jednotky v Los Angeles sa stal tretím brankárom vo Vegas, ale aj tak sa podieľal na ceste klubu za ziskom Stanleyho pohára v roku 2023. Teraz sa Quick vrátil do blízkosti svojho domova, keď podpísal ročnú zmluvu na 825 000 dolárov s New York Rangers.
Quick sa v marci 2022 stal 30. brankárom v NHL a štvrtým narodeným v Spojených štátoch, ktorý odohral 700 zápasov. Rodák z Hamdenu v Connecticute sa 21. marca 2023 v Rogers Arene pri víťazstve 4:3 proti Vancouveru Canucks s 31 zákrokmi dostal na druhé miesto historického rebríčka víťazstiev v NHL medzi brankármi narodenými v Spojených štátoch. Bolo to jeho 375. víťazstvo, čím sa posunul pred Johna Vanbiesbroucka (374).
Quicka si v roku 2005 v drafte NHL vybrala v treťom kole ako 72. hráča v poradí organizácia Los Angeles Kings.
Quick je dvojnásobným nominantom na Vezina Trophy a držiteľom William M. Jennings Trophy, ktorá sa každoročne udeľuje brankárovi s najmenším počtom inkasovaných gólov v základnej časti, pričom musí mať odohratých najmenej 25 zápasov.
V roku 2010 získal so Spojenými štátmi striebornú medailu na zimných olympijských hrách. Je trojnásobným víťazom Stanleyho pohára, ktorý získal s Los Angeles Kings v rokoch 2012 a 2014 a s Vegas Golden Knights v roku 2023.
Quickovo víťazstvo Conn Smythe Trophy v play-off Stanleyho pohára v roku 2012, bolo označené za štatisticky najlepšie play-off v histórii.
Sergei Bobrovsky – 360 víťazstiev
Možno to niekoho prekvapí ale faktom je, že Bobrovsky nebol nikdy draftovaný do NHL. Generálny manažér Philadelphie Flyers Paul Holmgren uviedol, že Flyers zvažovali jeho draftovanie počas draftu v roku 2006, ale nakoniec sa rozhodli ho neprijať vzhľadom na vtedajšie ťažkosti s podpisovaním zmlúv s ruskými hráčmi. Po odohratí prvých štyroch profesionálnych sezón v ruskom Metallurgu Novokuzneck podpísal 6. mája 2010 s Flyers trojročný vstupný kontrakt.
Pôvodne mal začať svoju severoamerickú kariéru v tíme Adirondack Phantoms v AHL, ale po tom, ako Bobrovsky zapôsobil na trénerov počas tréningového kempu, nahradil na súpiske zranenú jednotku Michaela Leightona. Po uzdravení Leightona sa Bobrovsky naďalej delil o brankárske povinnosti s Brianom Boucherom.
Tréner Flyers Peter Laviolette vymenoval Bobrovského za prvého brankára v otváracom zápase sezóny 2010/2011 proti Pittsburghu Penguins 7. októbra 2010. Bobrovsky pri svojom debute v NHL vychytal víťazstvo 3:2 a bol vyhlásený za prvú hviezdu prvého zápasu v základnej časti v pittsburskej hale Consol Energy Center.
Vo veku 22 rokov a 17 dní sa stal najmladším brankárom, ktorý vyhral úvodný zápas sezóny za Flyers, čím zatienil Rona Hextalla, ktorý nastúpil 9. októbra 1986 vo veku 22 rokov a 159 dní. Bobrovsky bol zároveň prvým brankárom nováčikom Flyers, ktorý vyhral svoj debut v NHL od roku 2004, keď sa to podarilo Anterovi Niittymäkimu.
Bobrovsky počas svojej 13-ročnej kariéry v NHL hral za tri tímy. Po dvoch sezónach v tíme Flyers ho klub v roku 2012 vymenil do Columbusu Blue Jackets. Vo svojej prvej sezóne s Blue Jackets prvýkrát získal Vezinovu trofej. V sezóne 2016/2017 si túto poctu prevzal opäť. Žiadny iný brankár nezískal Vezinovu trofej dvakrát od Bobrovského vstupu do NHL.
V Columbuse odohral sedem sezón a v roku 2019 podpísal zmluvu s Floridou Panthers. Finále Stanleyho pohára uzavrelo jeho sen o Stanley Cupe a zároveň jeho štvrtú sezónu na Floride.
Bobrovsky stál v bránke Floridy Panthers počas celého neuveriteľného play-off 2023, v ktorom sa tím dostal z najnižšej pozície v play-off až na pozíciu šampióna Východnej konferencie.
Vo finále Východnej konferencie proti Caroline Hurricanes zažiaril, počnúc 63 úspešnými zákrokmi pri víťazstve v prvom zápase po štvornásobnom predĺžení. Potom v druhom zápase pri ďalšom víťazstve v predĺžení pustil iba jeden gól a v treťom zápase sa postaral o čisté konto. Jeho 36 zákrokov v štvrtom zápase pomohlo Panthers k víťazstvu v sérii a k prvému postupu do veľkolepého finále od roku 1996.
Počas reprezentačnej kariéry získal s Ruskom 4 medaily z toho jednu zlatú (na majstrovstvách sveta v Bielorusku 2014), jednu striebornú (na majstrovstvách sveta v Česku 2015) a dve bronzové (na juniorských majstrovstvách sveta v Českej republike 2008 a na majstrovstvách sveta v Rusku 2016).
Jaroslav Halák – 295 víťazstiev
Haláka si Canadiens pôvodne vybrali v roku 2003 v deviatom kole draftu NHL ako 271. hráča v poradí. Tridsaťosemročný Halák nastúpil v 581 zápasoch NHL, ktoré si rozdelil medzi New York Rangers (2022/2023), Vancouver Canucks (2021/2022), Boston Bruins (2018/2019 – 2020/2021), New York Islanders (2014/2015 – 2017/2018), Washington Capitals (2013/2014), St. Louis Blues (2010/2011 – 2013/2014) a Montreal Canadiens (2006/07 – 2009/2010).
Počas 16 sezón v NHL dosiahol bilanciu 295-189-53, úspešnosť zákrokov 0,915 a priemer inkasovaných gólov 2,50. Rodák z Bratislavy bol dvakrát súčasťou víťazného dua William M. Jennings Trophy (ocenenie udeľované brankárom tímu, ktorý inkasoval najmenej gólov), a to v sezóne 2019/2020 s Bostonom a so St. Louis Blues sa dvakrát umiestnil v prvej desiatke hlasovania o Vezina Trophy, a to v rokoch 2009/2010 a 2011/2012.
S Bostonom mal v sezóne 2019/2020 šiesty najlepší priemer inkasovaných gólov (2,39) v NHL. V sezóne 2014/2015 si v drese Islanders pripísal 38 víťazstiev v 59 zápasoch a bol menovaný do Zápasu hviezd NHL. V sezóne 2011/2012 zaznamenal kariérne maximum v percentuálnej úspešnosti zákrokov (.926) a priemere inkasovaných gólov (1,97).
V play-off o Stanleyho pohár sa tento 179 cm vysoký brankár predstavil v 39 zápasoch (37 štartov), v ktorých vyhral 17 zápasov a zaznamenal priemer 2,48 gólu na zápas a úspešnosť zákrokov 0,919. V roku 2010 nastúpil v 18-tich zápasoch play-off za Montreal Canadiens na ceste do finále Východnej konferencie. Canadiens vtedy podľahli Philadelphii Flyers v piatich zápasoch a tak Halák na svoj prvý Stanley Cup stále čaká.
Frederik Andersen – 282 víťazstiev
Andersen bol členom dánskeho národného tímu, ktorý sa zúčastnil na majstrovstvách sveta v hokeji v roku 2010. V roku 2010 si ho v siedmom kole draftu NHL vybrali Hurricanes z celkového 187. miesta. Keďže sa však s Hurricanes nedohodol, Andersen neskôr opäť vstúpil do draftu a v roku 2012 si ho v treťom kole draftu vybrali Ducks z celkového 87. miesta, v ktorých strávil niekoľko prvých rokov svojej kariéry v NHL.
20. októbra 2013, krátko po začiatku sezóny 2013/2014, Andersen debutoval v NHL za Anaheim Ducks, keď na začiatku druhej tretiny nahradil brankára Jonasa Hillera. Za stavu 3:1 pre Ducks vystriedal brankára a zaznamenal dve tretiny v ktorých neobdržal gól, čím si pripísal prvé víťazstvo v NHL, a to nad Dallasom Stars 6:3. Po výmene vtedajšieho náhradného brankára Viktora Fastha do Edmontonu Oilers sa Andersen stal novým stálym náhradným brankárom tímu za Hillera, ktorý väčšinu sezóny strávil v tíme Norfolk Admirals (AHL).
Dňa 16. apríla 2014 Andersen pri svojej premiére v play-off o Stanleyho pohár zvíťazil v prvom zápase štvrťfinále Západnej konferencie nad Dallasom Stars 4:3. Andersen si pripísal 32 zákrokov, pričom inkasoval tri góly. V play-off 2014 sa o čas delil s Jonasom Hillerom aj Johnom Gibsonom, ktoré napokon skončilo v semifinále Západnej konferencie proti Los Angeles Kings, neskorším víťazom Stanleyho pohára.
V nasledujúcom roku 2014/2015, keď Hiller odišiel do Calgary Flames, sa Andersen a Gibson stali brankárskym duom Ducks. V priebehu sezóny však Andersen prevzal úlohu brankárskej jednotky vďaka svojej pôsobivej hre a zraneniam Gibsona, ktoré ho vyradili zo zostavy. Po tom, čo 3. marca 2015 zaznamenal svoje 30. víťazstvo v sezóne, Andersen vyrovnal rekord NHL ako najrýchlejší brankár v histórii, ktorý dosiahol 50 víťazstiev v kariére.
Tento míľnik dosiahol len v 68 zápasoch kariéry, čím vyrovnal rekord Billa Durnana z Montrealu Canadiens z roku 1944. V play-off Stanleyho pohára 2015 doviedol svojou výbornou hrou Ducks do finále Západnej konferencie – v prvých dvoch kolách prehrali Ducks len jeden zápas.
Po tom, čo sa Ducks ujali vedenia v sérii 3:2, prehrali posledné dva zápasy série, vrátane siedmeho zápasu na domácom ľade. Išlo o tretiu sériu v rade, ktorú Ducks prehrali v siedmom zápase na domácom ľade po tom, čo viedli v sérii 3:2. Andersen pustil štyri a viac gólov v každom zo štyroch finálových zápasov série – Ducks prehrali tri z týchto štyroch zápasov a v tomto období inkasovali 19 gólov.
V júni 2016 bol Andersen vymenený do Toronta Maple Leafs za 30. miesto v drafte 2016 (použité na výber Sama Steela) a výber v druhom kole draftu 2017 (stredný z výberov Toronta, San Jose alebo Ottawy – použitý na výber Maxima Comtoisa). V ten istý deň sa Leafs a Frederik Andersen dohodli na podmienkach päťročného predĺženia zmluvy.
V sezóne 2017/2018 prekonal svoje kariérne maximum v počte víťazstiev 28. marca 2018, keď v zápase proti Floride Panthers dosiahol 36. víťazstvo v sezóne. V ten istý deň pomohol Leafs vytvoriť nový klubový rekord 27 víťazstiev na domácom ľade po víťazstve nad Panthers 4:3. V nasledujúcom zápase 30. marca 2018 proti New Yorku Islanders zaznamenal svoje 37. víťazstvo v sezóne, čím vyrovnal rekord v počte víťazstiev brankára Leafs v jednej sezóne.
7. apríla 2018, v poslednom zápase základnej časti, Andersen prekonal rekord Leafs v počte víťazstiev. Pomohol tak Leafs kvalifikovať sa do play-off Stanleyho pohára 2018, kde však v siedmich zápasoch podľahli Bostonu Bruins.
V sezóne 2018/2019 zaznamenal v NHL bilanciu 36-16-7, čím pomohol Maple Leafs postúpiť do tretieho play-off za sebou, ale v prvom kole opäť podľahli Bostonu Bruins v siedmich zápasoch. V decembri 2019 si Andersen pripísal 200. víťazstvo vo svojom 344. zápase proti Edmontonu Oilers.
Na záver svojho päťročného pôsobenia v klube Maple Leafs Andersen opustil klub ako voľný hráč. V júli 2021 podpísal dvojročnú zmluvu na 9 miliónov dolárov s Carolinou Hurricanes. 3. novembra po víťazstve 6:3 proti Chicagu Blackhawks sa stal prvým brankárom v histórii klubu, ktorý na začiatku sezóny v novom tíme dosiahol bilanciu 8-0-0.
V januári 2022 bol spolu so Sebastianom Ahom nominovaný na Zápas hviezd NHL 2022. Andersen, ktorý odohral prvú polovicu Zápasu hviezd v oboch zápasoch proti Atlantickej a Pacifickej divízii, pomohol Metropolitnej divízii k víťazstvu v súťaži. Neskôr Andersen utrpel zranenie, pri ktorom mu v posledných minútach zápasu pomáhali odísť z ľadu. V play-off nemohol nastúpiť, takže ho začali Antti Raanta a Pjotr Kochetkov. Dňa 28. apríla 2022 Andersen získal trofej Williama M. Jenningsa po víťazstve Anttiho Raantu 6:3 nad New Jersey Devils.
Autor: Adrián Glett
Foto: NHL.com
