Obrovská dávka motivácie, odhodlania a nezlomnosti. To všetko zdobí hráčov Spojených štátov amerických, ktorí sa už dnes predstavia vo finále olympijského hokejového turnaja proti odvekým rivalom z Kanady. Okrem toho, že americká reprezentácia nezískala olympijské zlato od legendárnej olympiády v roku 1980, je pre partiu okolo kapitána Austona Matthewsa veľkou motiváciou aj spomienka na zosnulého Johnnyho Gaudreaua.
Hokejisti Spojených štátov amerických nastúpia už dnes do svojho vôbec prvého olympijského finále od roku 2010, kedy po góle Sidneyho Crosbyho v predĺžení napokon podľahli svojim severným susedom z Kanady 2:3. Proti „javorovým listom“ nedopadli o nič lepšie ani pred rokom na Turnaji štyroch krajín, keď po výhre v základnej skupine skončil finálový zápas s rovnakým súperom presne naopak a hokejistom v modrých dresoch zostali len oči pre plač. Súčasný tréner amerického výberu Mike Sullivan však berie toto sklamanie ako súčasť cesty za úspechom a na dnešné finále sa už teší: „Myslím si, že toto je pre nás celkom nová skúsenosť. Keď sa teraz po roku pozriete na naše dva zápasy, ktoré sme proti nim odohrali na Turnaji štyroch krajín, uvedomíte si, že oba boli veľmi vyrovnané. Chcem však povedať, že tento americký tím je najlepší spomedzi všetkých, ktoré som kedy trénoval. Títo chlapci sú silnými osobnosťami, ich energia je vysoko nákazlivá, no predovšetkým hrajú jeden za druhého, a to je to, čo mi robí nesmiernu radosť. Nemôžem byť na nich viac hrdý.“
Okrem hrdosti na celé mužstvo si však päťdesiatsedemročný americký lodivod veľmi dobre uvedomuje dôležitosť posledného zápasu turnaja. Americká reprezentácia totiž nezískala olympijské zlato od roku 1980, kedy sa o to na domácej pôde v Lake Placid postarala družina pod vedením legendárneho trénera Herba Brooksa, pričom cestou do finále vyradila aj hviezdami nabitý výber Sovietskeho zväzu. Toto dlhé čakanie tak dáva Sullivanovi extra dávku motivácie navyše a pred duelom s Kanadou hovorí o jedinečnej možnosti: „Mať príležitosť hrať o zlatú olympijskú medailu je privilégium a títo hráči si ho zaslúžili vďaka svojim výkonom. Dôležité však je, ako sa na túto príležitosť, ktorá je pred vami, pozeráte. My ju vnímame ako obrovskú šancu, kvôli ktorej ideme do boja a chceme si ju zaslúžiť. Je pre nás veľká vec, že môžeme reprezentovať našu krajinu, inšpirovať ďalšiu generáciu mladých hokejistov doma v USA a dostať sa potencionálne medzi elitnú skupinu tímov, ktorým sa podarilo získať zlatú olympijskú medailu.“
V priebehu turnaja sa často spomínala aj taktická pripravenosť amerického výberu, no podľa Sullivana si tím prešiel svojím vývojom a jeho herný posun je dnes evidentný: „Myslím si, že sme sa zlepšili v každom jednom aspekte hry. U hráčov vidím oveľa väčší zmysel pre detaily, hlavne pri hre bez puku, ale aj lepšie porozumenie úlohám, pre ktoré sme si ich do tímu vybrali. Podľa mňa sme svedkami evolúcie celého tímu, čo je dôležitou súčasťou našej cesty turnajom.“
Motiváciu uspieť majú okrem trénera Sullivana aj jeho zverenci. Tí toto finále venujú pamiatke Johnnyho Gaudreaua, ktorý v roku 2024 spolu so svojím bratom tragicky zahynul pri jazde na bicykli, keď do nich narazil opitý šofér. Gaudreauov bývalý spoluhráč a súčasný reprezentačný obranca Zach Werenski hovorí, že majú v šatni ako pripomienku aj jeho dres a s celým tímom naňho neustále myslia: „Je úžasné, že Johnnyho dres visí u nás v šatni. V Columbuse sme si s jeho rodinou všetci veľmi blízki, a to, že sa prišli pozrieť na náš finálový zápas priamo do Milána, je niečo, čo by urobilo Johnnyho nesmierne šťastného. Práve on bol stelesnením toho, čo to znamená byť reprezentantom USA. Vždy, keď mohol, zúčastnil sa majstrovstiev sveta a určite by bol súčasťou reprezentácie aj na minuloročnom Turnaji štyroch krajín či na tohtoročnej olympiáde. Keď sa na to pozriem spätne, uvedomím si, aký bol pre nás dôležitý a neberiem momenty podobné tomuto ako samozrejmosť.“
K Werenskeho slovám sa pridáva aj americký kapitán Auston Matthews, ktorý je pre Johnnyho odhodlaný získať olympijské zlato: „Toto finále budem hrať pre Johnnyho. On je ten, na koho sa budú počas tohto zápasu upierať myšlienky každého z nás.“
Autor: Martin Bojsa
Zdroj ilustračnej fotografie: nhl.com