Len nedávno sa odohral Medzinárodný parahokejový turnaj „Memorial Ciaz“ vo Varese, ktorý bol generálkou pred májovými MS v kanadskom Calgary. V základnej skupine sa stretli parahokejisti štyroch krajín reprezentujúci Česko, Slovensko, Južnú Kóreu a domáce Taliansko. Vo finále turnaja sa odohralo medzinárodné derby medzi Slovenskom
a Českom. Duel zvládli lepšie parahokejisti Českej republiky s výsledkom 0:2, a odniesli si tak domov vytúžené zlaté medaile. V semifinále sa naopak stretli predstavitelia Južnej Kórei a Talianska. Bronzové medaile z turnaja „Memorial Ciaz“ si odniesli domáci Taliani. Na účasť na turnaji sme sa opýtali víťazov, kapitána Radka Zelinku a jeho asistenta Václava Hečka.
V turnaji boli českí reprezentanti stopercentní. Už v základnej časti si na svoje kontá pripísali dôležité výhry. Prvý zápas odohrali proti slovenskému výberu, do súperovej brány dokázali puk dopraviť až trikrát. Skóre zápasu skončilo výsledkom 3:1. Druhý duel odohrali na nasledujúci deň proti domácim Talianom so skóre 2:0. Tretím súperom bola Južná Kórea. V tomto zápase vyhrali tesne 3:2. „Vedeli sme, že každý zápas bude ťažký a chceli sme určovať tempo hry, náš pohyb bol o niečo rýchlejší ako ten súperov a tým sme chceli byť nepríjemní. Aj keď náš nástup do turnaja nebol ideálny, každým zápasom naša kvalita stúpala. Celý tím pracoval tak, ako naši tréneri chceli a základnú skupinu, tak ako aj celý turnaj sme vyhrali,“ skonštatoval o ich recepte na výhru kapitán tímu, Radek Zelinka. Na jeho presný zásah, ktorým svojmu mužstvu zabezpečil výhru v prvom zápase proti Kórei odpovedal: „Samozrejme, som rád, keď dám gól a pomôže to tímu k výhre. To, že bol víťazný je o to lepší pocit, ale bez spoluhráčov by sa to nestalo. Bola to práca všetkých chlapcov na ľade.“
Pri zápasoch s Južnou Kóreou ešte ostaneme. Prvý z nich skončil pre Čechov len tesnou výhrou, no s týmto tímom si svoje sily zmerali aj druhýkrát a to v semifinále. Naši susedia Kórei nedopriali skórovať ani raz v dueli a výsledkom 6:0 sa dostali do finále turnaja. Asistent trénera Václav Hečko: „V prvom zápase sme dali súperom veľa priestoru k hre. My sme možno neplnili dostatočne svoje herné tímové role. Kórea je rýchlejší súper než Taliansko alebo Slovensko a myslím, že sme to dokázali dobre využiť. Behom semifinálového zápasu sme dokázali skvele plniť svoje úlohy na ľade. Kórea je nepríjemný súper, no my chceme zachovať svoje kvality aj s takým súperom a mali by sme sa vyvarovať podobným situáciám ako na začiatku turnaja.“
Cítili ste ako kapitán tímu na sebe veľkú zodpovednosť? Aké sú podľa vás vlastnosti ideálneho kapitána?
Radek Zelinka – „Každý zápas cítim zodpovednosť, v tíme máme veľa skúsených hráčov. Dá sa teda povedať, že zodpovednosť je rozdelená na celý tím rovnomerne. Ako kapitán chcem byť spravodlivý ku všetkým v tíme, pri nikom nerobím rozdiely.“
Finále turnaja a priamy boj o zlato sa odohral medzi geografickými susedmi. Český tím vyzval na súboj mužstvo Slovenska, ktoré zdolalo na turnaji hosťujúce Taliansko 3:1. Aj napriek snahe Slovákov na výhru nad favorizovaným tímom Česka mu nedokázali konkurovať. Česi Slovákov nepúšťali do vážnejších šancí a výhrou 2:0 sa stali víťazmi turnaja. „Je to súper, ktorý náš tím dobre pozná z českej ligy. Vedia kto je aký rýchly a aké sú jeho zručnosti na ľade.
Majú kvalitného brankára Lepačka, ktorý dokáže Slovákov výrazne podržať. Dobre sa pripravili na zápas a myslím si, že plnili svoje role možno aj nad svoje očakávania. V týchto zápasoch, podľa mňa, nikdy nebola a ani nebude úplne priateľská atmosféra,“ povedal ohľadom súperov Václav Hečko.
Ako sme už spomínali len o pár týždňov sa začínajú aj dlho očakávané Majstrovstvá Sveta v parahokeji. Turnaj „Memorial ciaz“ vo Varese bol pre hráčov prípravou pred touto veľkou udalosťou. Svoju hru si tak mohli vyskúšať nanečisto a v nasledujúcich chvíľach už len s trénermi dolaďovať nedostatky. „Náš nástup do turnaja nebol ideálny a na tom musíme zapracovať do Majstrovstiev sveta. Sústrediť sa hneď od prvého zápasu a byť kvalitní počas celého turnaja je našim cieľom. Nechceme zahrať dva dobré zápasy a tri priemerné. Vieme čo je v našich silách a to chceme ukázať,“ skonštatoval na túto tému kapitán tímu.
Pociťujete veľkú podporu od fanúšikov? Je v Českej republike parahokej viac medializovaný ako v iných krajinách?
Václav Hečko: „Často ma fascinuje akú dieru do sveta prerazil český parahokej. Je to vďaka skvelým a pracovitým ľuďom okolo celého parahokeja. Nemôžem zabudnúť ani na množstvo hráčov, ktorí vytvorili dobré zázemie pre začínajúcich parahokejistov. Množstvo fanúšikov sa zoznámilo s týmto športom a našli v ňom niečo zaujímavé a nové. Veľmi si vážime, že ich to zaujíma a našli v tomto športe záľubu. Často myslím na to, ako v roku 2021 na MS v Ostrave idem k ľadu s adrenalínom v žilách. Tá hlučná atmosféra v hale bola taká neuveriteľná až mi mráz behal po chrbte.“
Pravidlá parahokeja sú skoro totožné s pravidlami normálneho hokeja je tu však pár odlišností. Je to najmä počet hráčov na súpiske (15) jedna tretina v zápase nemá tak ako zvyčajne dvadsať minút ale len pätnásť. Neodmysliteľnou súčasťou sú chrániče krku a celotvárová prilba. Dôležité sú aj podmienky, v ktorých sa hrá, medzi tie najdôležitejšie patrí bezbariérová striedačka a priehľadné mantinely či už na striedačke alebo na trestnej lavici. Kapitán reprezentácie sa k podmienkam v Českej Republike vyjadril nasledovne: „Neviem celkom, ako to majú ostatné krajiny, ale vďaka ľuďom, ktorí sa starajú o český parahokej máme vynikajúce podmienky. Myslím si, že jedny z najlepších na svete.“ Václav Hečko ešte Radka Zelinku doplnil: „Podmienky sa zmenili k lepšiemu po MS 2019. Český parahokej je na
profesionálnejšej úrovni po všetkých stránkach. Taktiež sa zamerali aj na nábor nováčikov a robia aj kempy v extraligových mestách. Je núdza o mladých a talentovaných hráčov vo všetkých menších štátoch.“
Je v možnostiach sa v budúcnosti rovnať s tímami ako USA alebo Kanada?
Radek Zelinka: „Na súpisku parahokeja môžete zapísať pätnásť hráčov a dvoch brankárov. Vzhľadom na to, že sú USA a Kanada veľké štáty majú aj veľkú základňu hráčov. Už len tým sú na inej úrovni oproti iným malým krajinám ako napríklad Česko alebo Slovensko. Ťažko sa robí nábor nových ľudí pokiaľ ich nemáte skade vziať.“ Václav Hečko: „Áno určite je, ale nesmieme zaspať. Tieto tímy sú špička, no nemôžu sa zlepšovať donekonečna. Vieme, že s Kanadou dokážeme odohrať aj vyrovnaný zápas. Je otázka času, kedy sa nám podarí zvíťaziť. Je to o poctivej práci celého tímu, ako fyzickej tak mentálnej.“
Väčšina športovcov má nejaké zaužívané rituály, ktoré praktizuje pri každých zápasoch. Pomáhajú im sústrediť sa a naladiť sa na nadchádzajúce dôležité chvíle. Preto sme sa na ne spýtali aj oslovených hráčov. Radek Zelinka – „Rád si zdriemnem pred zápasom, pokiaľ to situácia dovolí.“ Václav Hečko so smiechom dodal: „Načo rituály. Stačí sa tešiť na zápas.“
Čo by ste odkázali vašim fanúšikom?
Radek Zelinka: „Všetkým fanúšikom by som chcel veľmi poďakovať, že nám fandia, aj keď sa nedarí a neustále nás podporujú. My ako hráči to vnímame a veľmi si to vážime.“
Václav Hečko: „Príďte sa niekedy pozrieť na zápas národného tímu. Je to jazda!“
Každý hokejista si spomína na svoje hokejové začiatky. Inak tomu nie je ani pri parahokejistoch, preto bola naša posledná otázka zameraná na túto tému. Radek Zelinka svoje parahokejové začiatky opísal takto: „O parahokeji som vedel ešte pred úrazom. Keď som sa po zranení dal do poriadku, hneď som vedel, že parahokej je šport, ktorému sa chcem venovať a byť v ňom úspešný. Veľkú zásluhu na tom má Pavel Kubeš a Michal Geier.“ Václav Hečko sa vyjadril aj k svojim hokejovým začiatkom: „Hokej som hral od tretej triedy až do dorastu, čiže niečo málo mám na ľade nakorčuľované,“ zároveň jedným dychom dodal: „Nejakú dobu po úraze mi napadlo skúsiť kontaktovať hlavného trénera národného tímu Jiřího Břízu. Mal som šťastie, Jiří ma do parahokeja naplno zasvätil a venoval sa mi na ľade.“
So smiechom na koniec rozhovoru povedal: „Presne od tej doby sa chcem naučiť hrať parahokej najlepšie ako sa dá.“
Autor článku: Veronika Mondeková
Zdroj titulnej fotografie: parahockey.cz