Toto je päť historicky najlepších strelcov v predĺžení v NHL!

Predĺženie je spôsob určenia víťaza, keď sa zápas skončí v riadnom hracom čase nerozhodne. V play-off Stanleyho pohára a vo všetkých zápasoch s nerozhodným výsledkom sa predĺženia hrajú ako riadne hracie doby – tímy sú v plnom počte (päť korčuliarov, s výnimkou trestov), nie sú žiadne nájazdy a každé predĺženie trvá 20 minút s úplnými prestávkami medzi predĺženiami. Zápas sa končí, keď niektorý z tímov strelí gól.

24. júna 2015 prijala NHL myšlienku používania korčuliarov v hre 3 na 3 počas celého päťminútového predĺženia v zápase základnej časti, čo umožnilo k zrýchleniu celej hry a k jednoduchšiemu vytváraniu gólových príležitostí. Možno práve preto, je stále aktívna väčšina historicky najlepších strelcov v predĺžení.

Alexander Ovechkin – 25 gólov

Ovechkin je všeobecne považovaný za jedného z najlepších strelcov všetkých čias. Ovechkin je druhý najlepší strelec všetkých čias po Wayneovi Gretzkom a zároveň držiteľ mnohých rekordov vrátane najväčšieho počtu gólov v presilovkách, najväčšieho počtu gólov vo vonkajších zápasoch, najväčšieho počtu gólov v predĺžení a najväčšieho počtu gólov v jednom tíme v histórii NHL. Je tretím hráčom NHL po Gordiem Howeovi a Gretzkom, ktorý strelil 800 gólov v základnej časti.

Ovechkin začal svoju profesionálnu kariéru v roku 2001 v tíme Dynamo Moskva v ruskej Superlige, kde odohral štyri sezóny a nakrátko sa vrátil počas výluky v NHL v sezóne 2012/2013. Ovechkina, ktorý bol veľmi žiadaným hráčom, si Capitals vybrali v roku 2004 v drafte NHL ako prvého v poradí. V sezóne 2005/2006, ktorá bola Ovechkinovou prvou v tíme Capitals, zaznamenal 52 gólov a 54 asistencií, čím sa stal najlepším nováčikom v počte bodov, získal Calder Memorial Trophy pre najlepšieho nováčika roka a skončil celkovo tretí v ligovom bodovaní.

Ovechkin získal rekordných deväťkrát Maurice „Rocket“ Richard Trophy, ktorá sa každoročne udeľuje najlepšiemu strelcovi NHL. Prvýkrát sa mu to podarilo v sezóne 2007/2008, keď dokázal nastrieľať 65 gólov. V tom istom roku získal aj Art Ross Trophy za najviac bodov v sezóne (112). Je držiteľom rekordu NHL v počte 40-gólových sezón (trinásť) a spolu s Mikeom Bossym a Gretzkym drží rekord v počte 50-gólových sezón (deväť).

Trikrát získal Hart Memorial Trophy pre najužitočnejšieho hráča (v rokoch 2008, 2009 a 2013) a trikrát Lester B. Pearson Award/Ted Lindsay Award pre najlepšieho hráča podľa hlasovania hráčskej asociácie National Hockey League (2008, 2009, 2010). V roku 2018 získal prvýkrát Stanleyho pohár a v tom istom roku aj Conn Smythe Trophy pre najužitočnejšieho hráča play-off. V roku 2017 bol zaradený medzi 100 najlepších hráčov NHL všetkých čias.

Na medzinárodnej úrovni reprezentoval Rusko na viacerých turnajoch. Celkovo počas svojej kariéry reprezentoval Rusko na trinástich majstrovstvách sveta a troch olympijských hrách, pričom trikrát vyhral majstrovstvá sveta.

Sidney Crosby – 20 gólov

V roku 2005 si Penguins vybrali 18-ročného Crosbyho ako najlepšieho hráča draftu NHL. Od mladého hráča, ktorý bol často porovnávaný s Gretzkym, sa očakávalo veľa (Crosby bol prezývaný „The Next One“, čo je variácia na Gretzkyho prezývku „The Great One“). Na konci svojej prvej sezóny (2005/2006) sa Crosby stal najmladším hráčom NHL, ktorý v jednej sezóne zaznamenal aspoň 100 bodov.

V druhej sezóne Crosby prekonal ďalšie rekordy. Za 120 bodov v 79 zápasoch získal Art Ross Trophy a stal sa jej najmladším držiteľom. Stal sa najmladším hráčom od čias Gretzkého (v roku 1980), ktorý zaznamenal šesť bodov v jednom zápase, a stal sa druhým najmladším hráčom v histórii (opäť po Gretzkom), ktorý získal Hartovu trofej ako najužitočnejší hráč NHL.

V roku 2007 bol vymenovaný za kapitána Penguins, čím sa stal najmladším kapitánom v histórii NHL. V sezóne 2007/2008 pomohol doviesť Penguins do finále Stanleyho pohára, hoci tím prehral s Detroitom Red Wings v šiestich zápasoch. V nasledujúcom ročníku skončil Crosby so 103 bodmi na treťom mieste v NHL. Penguins opäť postúpili do finále proti Red Wings a tentoraz vyhrali v siedmich zápasoch.

Crosby vynechal 12 zápasov výlukou skrátenej sezóny 2012/2013, kvôli zlomenej čeľusti a aj tak sa mu podarilo viesť ligu s 1,56 bodu na zápas. V nasledujúcej sezóne však najvyššie nasadený tím Penguins vyradil Boston Bruins vo finále konferencie, v sérii, v ktorej Crosby nezaznamenal ani bod. V sezóne 2013/2014 získal svoju druhú Art Ross Trophy v kariére za vedúce postavenie v bodovaní NHL (104), čo mu zároveň vynieslo druhú Hartovu trofej.

Jeho bodové problémy po sezóne však pokračovali, keď si v 13 zápasoch play-off pripísal jediný gól a osem asistencií, pričom Penguins stroskotali v semifinále konferencie. V sezóne 2014/2015 nazbieral 84 bodov – najmenej v kariére v sezóne, ktorá nebola skrátená pre zranenia alebo iné problémy. Ale aj tak sa mu podarilo byť lídrom NHL s 1,09 bodu na zápas. „Tučniaci“ však opäť zažili neúspešnú sezónu, keď sa talentovaný tím sotva kvalifikoval do play-off a rýchlo vypadol v prvom kole.

Crosby priviedol Pittsburgh na absolútny vrchol v rokoch 2016 a 2017, keď sa mu podarilo v dvoch po sebe idúcich sezónach vyhrať Stanleyho pohár a stal sa tretím hráčom, ktorý získal Conn Smythe Trophy (MVP play-off) v niekoľkých po sebe nasledujúcich rokoch. V roku 2017 získal svoju druhú Maurice Richard Trophy a bol zaradený medzi 100 najlepších hráčov NHL v histórii.

Na medzinárodnej úrovni viackrát reprezentoval Kanadu. V roku 2005 získal zlato na juniorských majstrovstvách sveta a neskôr bol zaradený do tímu Kanady na zimných olympijských hrách 2010 vo Vancouveri. V zápase o zlatú medailu proti USA strelil v predĺžení víťazný gól. Crosby bol kapitánom tímu Kanady na zimných olympijských hrách 2014, kde získal svoju druhú zlatú olympijskú medailu za sebou.

O rok neskôr doviedol svoju krajinu k zlatu na majstrovstvách sveta v Prahe, čím sa stal členom Triple Gold Clubu a jediným hráčom v tomto klube, ktorý bol kapitánom všetkých troch víťazných tímov. V roku 2016 doviedol Crosby ako kapitán Kanadu k zlatu na Svetovom pohári v hokeji a bol zvolený za najužitočnejšieho hráča.

Jaromír Jágr – 19 gólov

Jágr odohral 35 profesionálnych sezón a viac ako 2000 profesionálnych zápasov, čím sa zaradil medzi najdlhšie kariéry v histórii profesionálneho hokeja. Je najproduktívnejším európskym hráčom, ktorý kedy hral v NHL, a je všeobecne považovaný za jedného z najlepších hráčov všetkých čias.

Jágr má po Wayneovi Gretzkom druhý najväčší počet bodov v histórii NHL. V roku 1990 bol vo veku 18 rokov najmladším hráčom NHL. Až do svojho prestupu bol vo veku 45 rokov najstarším hráčom v NHL a je najstarším hráčom, ktorý zaznamenal hattrick. V roku 2017 bol zaradený medzi 100 najlepších hráčov v histórii NHL.

Jágr bol v roku 1990 celkovo piatym hráčom draftu NHL. V sezónach 1991 a 1992 získal s Penguins po sebe idúce Stanleyho poháre. Individuálne získal päťkrát Art Ross Trophy ako víťaz bodovania NHL (štyrikrát za sebou), trikrát Lester B. Pearson Award pre najlepšieho hráča NHL podľa hlasovania hráčskej asociácie NHLPA a raz Hart Memorial Trophy ako najužitočnejší hráč ligy, pričom štyrikrát skončil druhý.

Je členom Triple Gold Clubu, teda jednotlivcov, ktorí hrali v tímoch, ktoré získali Stanleyho pohár (1991, 1992), majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji (2005, 2010) a zlatú olympijskú medailu (1998). Jágr je jedným z dvoch českých hráčov (druhým je Jiří Šlégr) v tomto klube, pričom tento úspech dosiahol v roku 2005.

Je tiež jedným z troch hráčov z rokov 1981 až 2001, ktorí získali Art Ross Trophy ako najlepší bodujúci hráč počas základnej časti. Ďalšími sú Wayne Gretzky a Mario Lemieux. Jágr získal toto ocenenie viackrát ako ktorýkoľvek iný hráč mimo Kanady. Je členom Siene slávy českého hokeja.

Ilya Kovalchuk – 17 gólov

Kovalchuk sa rozvíjal v mládežníckom systéme Spartaka Moskva a v roku 1999 sa pripojil k jeho seniorskému tímu vo Vysshaya Liga. Po dvoch sezónach v Spartaku prestúpil do tímu Atlanta Thrashers v NHL, ktorý si ho vybral v roku 2001 v drafte ako prvého v poradí.

Po ôsmich sezónach v tíme Thrashers bol v roku 2010 vymenený do New Jersey Devils, s ktorým podpísal 15-ročnú zmluvu na 100 miliónov dolárov po tom, čo NHL zamietla 17-ročnú zmluvu na 102 miliónov dolárov. V roku 2013 opustil NHL a vrátil sa do Ruska, kde prestúpil do klubu SKA Petrohrad, kde pôsobil päť sezón a v roku 2018 sa vrátil späť do NHL.

Kovalchuk je štvrtý v histórii NHL v počte strelených gólov v predĺžení (17), 37. v priemere gólov na zápas (0,48) a piaty najlepšie skórujúci Rus v histórii NHL. V NHL bol dvakrát menovaný do All-Star tímu na konci sezóny a v roku 2004 skončil v trojčlennej nominácii na Maurice „Rocket“ Richard Trophy ako najlepší strelec NHL, pričom sa o ňu delil s Jarome Iginlom a Rickom Nashom.

Trojnásobný víťaz Gagarinovho pohára na medzinárodnej scéne hral za ruskú juniorskú reprezentáciu na majstrovstvách sveta do 18 rokov a majstrovstvách sveta juniorov a za ruskú seniorskú reprezentáciu na majstrovstvách sveta, Svetovom pohári a zimných olympijských hrách, pričom v rokoch 2008 a 2009 vyhral majstrovstvá sveta.

Na svojej piatej olympiáde v roku 2018 bol vyhlásený za najužitočnejšieho hráča, pričom pomohol Olympijským športovcom z Ruska získať zlatú medailu.

Brad Marchand – 17 gólov

Bruins si Marchanda vybrali v treťom kole draftu 2006 ako 71. hráča v poradí. Marchand vyrastal v Hammonds Plains v Novom Škótsku ako najstaršie zo štyroch detí dvoch miestnych hokejových trénerov. Ako dieťa bol známy svojou výbušnou povahou, navštevoval športového psychológa a navštevoval kurzy zvládania hnevu, aby riešil svoje frustrácie. Blízkym priateľom sa stal aj s budúcim hráčom NHL Andrewom Bodnarchukom, s ktorým hrával v menšom hokejovom tíme aj za strednú školu Madeline Symondsovej.

V rokoch 2004 až 2008 hral Marchand za tri juniorské hokejové tímy: bol draftovaný tímom Moncton Wildcats, v roku 2006 bol vymenený do tímu Val-d’Or Foreurs a v roku 2007 bol opäť vymenený do tímu Halifax Mooseheads. V tom istom čase Bruins Marchanda skautovali a uskutočnili výmenu s New York Islanders, aby si Bruins zabezpečili jeho draftovanie v roku 2006.

V roku 2010 bol členom základnej zostavy Bruins, hral vo štvrtej formácii a pomohol Bruins vyhrať finále Stanleyho pohára 2011. Marchand a Bruins sa v nasledujúcich sezónach trápili, najprv keď výluka skrátila sezónu 2012/13 a potom dvakrát po sebe neuspeli v play-off. Marchand medzitým zvyšoval počet gólov za sezónu aj svoju povesť škodcu.

Počas sezóny 2017/2018 v NHL dostal sériu pokút, suspendácií a mediálnych kontroverzií za hity na súperov. Po sezóne sa rozhodol, že sa zameria na zlepšenie svojich individuálnych schopností, a v sezóne 2018/2019 to aj dodržal, keď zaznamenal 100 bodov. Marchandovu fantastickú sezónu podčiarkla neúspešná prehra vo finále Stanleyho pohára v roku 2019 v siedmom zápase proti St. Louis Blues.

Pri prechode do sezóny NHL 2019/20 sa Marchand zameral na vytváranie gólových šancí pre spoluhráčov z formácie Patricea Bergerona a Davida Pastrňáka. Marchandova povesť suspendovaného hráča a porušovateľa pravidiel však pokračovala aj v sezóne 2021/2022, keďže len v tejto sezóne bol suspendovaný na celkovo deväť zápasov.

Autor: Adrián Glett

Foto: USA TODAY Sports