Celou NHL včera zarezonovala správa o novom kontrakte Eliasa Petterssona s Vancouverom Canucks. Švédsky center si počas nasledujúcich 8 sezón príde priemerne na 11,6 miliónov dolárov ročne. Ak sa do zmluvy pozrieme hlbšie, zistíme o nej oveľa viac.
Pri podrobnejšom rozbore akejkoľvek zmluvy NHL nám bude pomáhať jeden z portálov, ktoré sú zadarmo dostupné verejnosti – capfriendly alebo puckpedia. Po navštívení jedného z nich zistíme o Petterssonovej zmluve nasledujúce údaje:
| SEZÓNA | KLAUZULA | CAP HIT | PRIEMERNÁ ROČNÁ HODNOTA | VÝKONNOSTNÉ BONUSY | PODPISOVÉ BONUSY | ZÁKLADNÁ MZDA | SÚČTOVÁ MZDA |
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| 2024-25 | $11,600,000 | $11,600,000 | $0 | $12,000,000 | $2,500,000 | $14,500,000 | |
| 2025-26 | NMC | $11,600,000 | $11,600,000 | $0 | $10,000,000 | $4,500,000 | $14,500,000 |
| 2026-27 | NMC | $11,600,000 | $11,600,000 | $0 | $0 | $11,000,000 | $11,000,000 |
| 2027-28 | NMC | $11,600,000 | $11,600,000 | $0 | $5,000,000 | $9,450,000 | $14,450,000 |
| 2028-29 | NMC | $11,600,000 | $11,600,000 | $0 | $5,000,000 | $7,250,000 | $12,250,000 |
| 2029-30 | NMC | $11,600,000 | $11,600,000 | $0 | $5,000,000 | $3,700,000 | $8,700,000 |
| 2030-31 | NMC | $11,600,000 | $11,600,000 | $0 | $5,000,000 | $3,700,000 | $8,700,000 |
| 2031-32 | NMC | $11,600,000 | $11,600,000 | $0 | $5,000,000 | $3,700,000 | $8,700,000 |
| SÚČET | $92,800,000 | $92,800,000 | $0 | $47,000,000 | $45,800,000 | $92,800,000 |
Klauzula
Klub má v zmluve hráča NHL možnosť zahrnúť, okrem iných, tri klauzuly týkajúce sa možného hráčovho odchodu. Použiteľné sú iba v sezónach, kedy by hráč mohol byť neobmedzeným voľným hráčom – v bežných prípadoch musí byť hráč starší ako 27 rokov. Prvou takouto klauzulou je NTC (No-Trade Clause). Ak je táto klauzula v danej sezóne zmluvy, hráč v tejto sezóne nemôže byť vymenený bez jeho vlastného súhlasu. Ďalšou, podobnou, klauzulou je M-NTC (Modified No-Trade Clause). Táto klauzula hovorí, že do istého času po požiadaní musí hráč odovzdať vedeniu zoznam klubov, do ktorých nechce byť vymenený. Na tieto kluby sa následne M-NTC vzťahuje ako normálna NTC.
Poslednou a najsilnejšou klauzulou, ktorá je u Petterssona platná počas siedmich sezón je NMC (No-Move Clause). Táto klauzula hovorí, že počas jej platnosti nemôže byť hráč bez jeho súhlasu:
- Vymenený do iného tímu
- Umiestnený na waiver listinu
- Poslaný do nižšej súťaže (AHL)
Jediný spôsob ako sa pri tejto klauzule môže klub hráča zbaviť bez potreby jeho súhlasu je teda vykúpenie zo zmluvy, alebo ukončenie kontraktu po vzájomnej dohode, alebo po porušení podmienok zmluvy zo strany hráča. Klauzula NMC ale nie je v dnešnej dobe u hviezdnych hráčov ako Elias Pettersson ničím neobvyklým.
Výkonnostné bonusy
Na chvíľu u Petterssonovej zmluvy preskočíme dva stĺpce a nahliadneme na jednotlivé finančné zložky zmluvy. Prvou sú výkonnostné bonusy. Možno sa zdá byť divné, prečo v tejto kolónke u tak dobrého hráča, akým je Pettersson, svieti nula. Je to však preto, že výkonnostné bonusy môžu mať v zmluva ustanovené iba tri typy hráčov:
- Hráči pod nováčikovským kontraktom
- Hráči starší než 35 rokov, ktorí podpísali jednoročnú zmluvu
- Hráči, ktorí podpísali jednoročnú zmluvu a vracajú sa z dlhého zranenia (v kariére majú aspoň 400 zápasov v NHL a pred podpisom zmluvy strávili minimálne 100 dní na listine zranených hráčov)
Pettersson nepatrí ani do jednej z týchto skupín a tak nie je možné, aby v jeho zmluve boli hocijaké výkonnostné bonusy.
Základná mzda
Základnú mzdu má v zmluve už každý jeden hráč v NHL. Ide o finančnú sumu, ktorá je hráčovi počas sezóny vyplácaná každý deň, ktorý strávi na súpiske NHL. Je mu vyplácaná týždenne podobne ako bežná mzda. NHL udáva taktiež jej minimálnu výšku a tou je 775 000$. O čosi zaujímavejším je v zmluve ale podpisový bonus.
Podpisový bonus
Podpisový bonus je v zmluve iba u niektorých hráčov, zväčša tých lepších, ktorí majú lepšiu vyjednávaciu pozíciu. Ide o sumu, ktorú dostane celú naraz hráč k 1. júlu danej sezóny. Každý hráč chce mať zo zmluvy čo najväčšiu časť vyplácanú v podpisových bonusoch. Je tomu tak z troch hlavných dôvodov.
Prvým je jednoducho to, že je výhodnejšie získať čo najviac peňazí naraz v jednej sume, než dostávať rovnakú sumu po dlhšiu dobu. Je to jednoducho pohodlnejšie, no zároveň je to aj finančne výhodnejšie, keďže prípadná reinvestícia tejto sumy vám dokáže zarobiť viac peňazí než investovať postupne platby po mesiacoch či týždňoch.
Ďalším dôvodom je chránenie samého seba pred možným vykúpením zo zmluvy. Matematika vykúpenia zo zmluvy vyzerá u Petterssona takto:
- Zostávajúcu mzdu na vyplatenie (bez bonusov) vynásobíme dvomi tretinami, alebo jednou tretinou, podľa veku hráča v momente vykúpenia
- Rozdelíme ju rovnomerne naprieč dvojnásobkom počtu rokov ktoré na zmluve zostávajú
- Túto „cenu vykúpenia“ pripočítame ku základnej mzde vo všetkých sezónach. Suma ktorá nám vyjde je tzv. mzda po vykúpení
- V každej sezóne vypočítame ušetrenú sumu vykúpením tak, že od súčtu základnej mzdy a podpisového bonusu v danej sezóne odčítame našu mzdu po vykúpení
- Cap hit po vykúpení v každej sezóne vypočítame odčítaním ušetrenej sumy od pôvodného cap hitu
Nie je príliš podstatné rozumieť tejto matematike. Čo ale tieto pravidlá robia, je, že odrádzajú tímy od vykúpenia zmluvy, ktorá je viac orientovaná k podpisovým bonusom v skorších sezónach a viac orientovaná k základnej mzde v neskorších rokoch. Benefit ktorý takéto vykúpenie prinesie je jednoducho príliš malý aby sa oplatilo. Ak sa pozrieme do Petterssonovej zmluvy, zistíme, že si na to on a jeho agent určite dali pozor.
Určite nás v jeho zmluve ale zaujme sezóna 2026/27, kedy je Petterssonovi vyplácaná iba základná mzda a v podpisovom bonuse nedostane ani cent. Toto je spôsobené istým predvídaním výluky zo strany Canucks. Kolektívna zmluva medzi NHL a NHLPA vyprší práve pred sezónou 2026/27. Ak v tejto sezóne nastane kvôli vyjednávaniam výluka a hráči sa na ľad NHL nepostavia, budú im vyplatené iba podpisové bonusy, no základné mzdy nie. Pre hráča je rozhodne výhodnejšie mať v takejto sezóne čo najviac peňazí v podpisovom bonuse, ktorý by dostal nezáležiac na tom, či by sa v danej sezóne hrala NHL. Takéto „poistky“ pred výlukami vidíme v mnohých kontraktoch hráčov, či už sú to poistky výhodné pre hráčov, alebo pre klub. V Petterssonovom prípade vidíme dobré vyjednávanie Canucks.
Možno sa vám teraz naskytá otázka. Prečo teda kluby neplatia hráčov iba v podpisových bonusoch? Na toto tiež existuje niekoľko dôvodov. Bežne iba hviezdni hráči ako napríklad práve Pettersson majú dostatočné páky, aby si mohli naštrukturovať pomer podpisového bonusu a základnej mzdy podľa seba. Aj pri veľkých menách (napr. Mikko Rantanen, Matt Barzal) však kluby z rôznych dôvodov nechcú pracovať s podpisovými bonusmi. Aj hráči radšej vezmú väčšiu sumu vyplácanú celú v základnej mzde, než menej aj keď je väčšina práve v podpisových bonusoch. A aj napriek tomu, že to tak na prvý pohľad vyzerá, kluby jednoducho nemajú rovnako veľa peňazí a pre niektoré z nich je finančne náročné vyplatiť hráčovi naraz takú veľkú sumu peňazí.
Cap hit a priemerná ročná hodnota
Cap hit pri zmluve predstavuje sumu, ktorá sa každoročne ráta proti klubovému platovému stropu. Vypočíta sa ako súčet celkovej sumy platenej formou základnej mzdy a sumy platenej formou podpisových bonusov vydelený počtom rokov kontraktu. Priemerná ročná hodnota je podobná cap hitu, lenže je obohatená o prípadné výkonnostné bonusy.
Je teda zmluva výhodná?
Pri hodnotení ale aj vyjednávaní zmlúv sa v NHL veľmi často používajú prirovnania k iným zmluvám. Pre nájdenie tej najpodobnejšej by sme mali nájsť hráča, ktorý podpísal zmluvu na podobne veľké časové obdobie, v podobnom veku a s ročnou hodnotou, ktorá zaberá približne rovnaký zlomok z platového stropu. U Petterssona nájdeme výborný príklad v Jasonovi Spezzovi, Rickovi Nashovi, či Claudovi Girouxovi. Pokiaľ si porovnáme bodovú produkciu všetkých týchto hráčov pred podpisom danej zmluvy s tou Petterssonovou, zistíme, že Petterssonova produkcia je prinajhoršom rovnaká, väčšinou ale oveľa lepšia.
Po zhode na priemernej ročnej hodnote kontraktu sa musí tím a hráč ešte zhodnúť na jeho dĺžke. Pri tej sa tímom naskytá otázka: Vieme, že momentálne sa nám tento hráč pri tejto priemernej ročnej hodnote oplatí, dokedy tomu tak ale bude? Odpoveď na túto otázku nájdu kluby vo vekových krivkách. Tie im hovoria, ako klesá výkonnosť priemerného hráča s pribúdajúcim vekom. Existujú rôzne modelové vekové krivky pre rôzne typy hráčov, rôzne herné činnosti, či rôzne hokejové obdobia. Samozrejme, klub aj hráč použije tú, ktorá najviac vyhovuje jeho požiadavkám.
Nami zvolená veková krivka hovorí, že hokejista zažije svoj vrchol vo veku približne 25 rokov a odvtedy jeho výkonnosť prakticky už len klesá. Pokles v prvých štyroch rokoch je ale minimálny. Na našich kontraktových porovnávaniach sme si ale ustanovili, že táto priemerná ročná hodnota kontraktu je pre nás momentálne viac než výhodná. Za túto výhodu zaplatíme nevýhodou a to dĺžkou kontraktu, ktorý sa približne v jeho posledných troch sezónach stane pomerne nevýhodným. To je ale jednoducho cena, ktorá sa platí za špičkový talent.
Po tom, čo sme sa s hráčom dohodli na dĺžke a priemernej ročnej hodnote kontraktu, prichádzajú na scénu vyjednávania o hlbšej skladbe kontraktu – o rozložení podpisových bonusov a základnej mzdy. Už vyššie sme si spomenuli, že v prípade výluky v sezóne 2026/27 si Vancouver dopraje značnú finančnú úľavu, výmenou zase Petterssonovi splnili požiadavky o stavbe kontraktu v ostatných sezónach a aj priemernej ročnej hodnote kontraktu.
Ďalej a ešte kluby dohadujú o klauzulách. Aj keď sa zdá že sedemročná NMC je pre Canucks veľkým limitom, v skutočnosti to tak nie je. Pettersson je momentálne najlepším hráčom Canucks a museli by nastať veľmi nepredvídateľné okolnosti, aby jeho výkonnosť spadla tak, že by bolo v záujme Vancouveru vymeniť ho. Najpravdepodobnejšie je, že sa svojej hviezdy ani nikdy nebudú pýtať aby odmával túto klauzulu. Všetko, čo tak táto klauzula robí, je pridanie komfortu Petterssonovi, ktorý sa môže v meste naplno usadiť. Finálny verdikt, ktorý momentálne teda dávame kontraktu je, že zmluva je mimoriadne výhodnou pre obe zúčastnené strany.
titulná fotka: NHL.com
autor článku: Michal Semko
